V krajine ubúda rozumu

Nahromadiť statky v druhom pilieri je jedna vec, ale zmätočne ich rozdeľovať druhá. V tomto prípade ide niekomu iba o peniaze a prirovnanie k divadelnej hry Jozefa Gregora Tajovského Statky-zmätky, ktoré poukazovalo na to, že láska je viac ako honba za majetkom, je len ilustračné.

03.04.2019 06:00
debata (89)

Komu však ide naozaj o ľudí, zobral by toto posolstvo vážne a nezaviedol by takýto druhý pilier. Diskusia o ňom je plytká a tomu zodpovedajú aj riešenia zásadných problémov. Hovorí sa priveľa o tom, ako úspory (už 8,5 miliardy eur) zhodnocovať, ako keby to bolo to najhoršie. Z rezortu financií znie: Dajte viac do akcií, zarobíte.

Fajn, dlhodobo možno áno, krátkodobo asi nie, no podstata je úplne inde. Zarobia viac najmä súkromné inštitúcie, konkrétne komerčné poisťovne, ktoré súkromné penzie vyplácajú a sú prepojené aj s fondmi, ktoré ich spravujú. Viac zarobia aj sporitelia, ale oproti správcom úspor a ich vyplácateľom zbierajú stále len omrvinky.

Ak pôjdete do penzie v 64 rokoch (ak sa prezidentovi Andrejovi Kiskovi konečne uráči prehovoriť aj o podstatnej veci pre krajinu a podpíše dôchodkový strop nedávno schválený parlamentom) a máte aspoň priemerný plat, dostanete taký nízky súkromný dôchodok, že v penzii musíte žiť až 23 rokov (do 87. roku), ak chcete od poisťovne aspoň toľko peňazí, koľko ste usporili. Ide však iba o nominálny prepočet.

Fakt, že za nasporené peniaze si ľudia nemusia kupovať pravidelný dôchodok, ale môžu ich nechať zdediť, je trápne východisko z núdze. Ak toto má byť riešenie, nemuseli sme druhý pilier vôbec zakladať.

Po zohľadnení inflácie by ste museli žiť ešte dlhšie (asi do 95. roku), aby ste mohli na sklonku života povedať, že druhý pilier sa reálne oplatil. Namiesto toho, aby sa tento absurdný nepomer riešil škrtnutím nezmyselne vysokých marží či reformou celého piliera, z rezortu financií zaznieva, aby sa viac investovalo do akcií!

Opozícia teraz nekričí: Škandál! Asi si hovoria, veď druhý pilier vznikol, keď vládol náš kamarát Mikuláš Dzurinda, a rozdeľovanie nasporených peňazí predsa schvaľovala koalícia s nami opozičníkmi a garantom pri tom bol predsa druhý náš ďalší kamarát Ľudovít Kaník. Nedá sa tu povedať „lebo vláda“, a tak sú ticho všetci? Nikomu neprekáža, že sporitelia vyjdú na psí tridsiatok?

Fakt, že za nasporené peniaze si ľudia nemusia kupovať pravidelný dôchodok, ale môžu ich nechať zdediť, je naozaj trápne východisko z núdze. Tak ak toto má byť riešenie, nemuseli sme druhý pilier vôbec zakladať a peniaze pre svoje deti mohli zhodnocovať inde. Nemuseli by pritom plniť vrecká komerčných subjektov, každý by si úspory zhodnotil, ako by chcel a kde by chcel. Žiadne plytké zákony ani rady z ministerstva, ktoré míňajú hlavný problém o kilometre.

V krajine chýba odvaha a rozum pomenovať veci správnym menom. Zvolíme si pod vlnou emócií elity, o ktorých veľa nevieme a ani nevieme, čo vlastne prinesú. Niekto niekde vymyslel túto „výbornú“ stratégiu opíjania ľudí rožkom a gombík zapína, kedy sa mu chce. Nepriateľ je vlastne kamarát, všetko iné ide bokom. Marketing funguje na plné obrátky. Ide ešte vôbec o riešenia toho, čo ľudia naozaj potrebujú? Komu a o aké? Osem o pol miliardy eur len tak leží niekde a na niečo…

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľudovít Kaník #II. pilier #Mikuláš Dzurinda #dôchodkový strop