Nepáčila sa mu možnosť, že by mu ľudia „šliapali na päty“, a milého Promethea kruto potrestal prikovaním ku skale.
Oveľa neskôr vynašli ľudia kníhtlač a svetom prebehla nevídaná revolúcia. Dejiny sa zrýchlili a poznanie sa postupne dostávalo k čoraz širšiemu spoločenskému spektru. Zeus ani žiadny iný boh za to nikoho netrestal, ale tí, čo sa menovali jeho pozemskými hovorcami, robili všetko preto, aby tento novodobý „oheň“ poznania nazvali nástrojom diabla, premýšľanie sa stalo synonymom kazenia dobrých mravov.
Knihy pálila Inkvizícia niekde ešte aj koncom 19. storočia, pálil ich Ku-Klux-Klan v obavách pred zrovnoprávnením rás, pálili ich nacisti aj mnohí politickí a náboženskí reformátori, ktorí sa po presadení svojich reforiem často menili na diktátorov. Ničenie kníh, akýchkoľvek, sa stalo synonymom útoku na najosobnejšie a najneodňateľnejšie právo človeka – právo myslieť. Ničiteľov k tomu zriedka motivuje niečo iné, ako kedysi antického Dia: Strach, pre ktorí by najradšej všetkých navôkol prikovali ku skale.
Z Poľska najnovšie prišla správa, že k spaľovaniu kníh sa tam v 21. storočí uchýlili kňazi. Na groteskne pôsobiacej sídliskovej hranici sa dali páliť knihy s „čarodejníckou“ tematikou a pohádzali tam i rôzne africké totemy či symboly myslenia východných kultúr. Pôsobilo by to ako celkom originálny karneval v stredovekých kostýmoch s programom pre najmenších, keby to milí páni nemysleli celkom vážne. Keď Athéna vdychovala ľuďom rozum, asi práve blicovali.