Dôvodov je viacero: okrem rizika brexitu a obchodnej vojny medzi Čínou a Spojenými štátmi k tomu prispela aj výstavba a rozširovanie závodov v USA, Mexiku a Číne.
Vzhľadom na silnú orientáciu nášho priemyslu na automobilovú výrobu a úzke obchodné väzby s Nemeckom, by sa mal vplyv spomínaného vývoja v najbližšom období logicky prejaviť aj u nás.
Našťastie, spotreba domácností podporovaná rastom miezd, spolu s investičnými aktivitami firiem, ktoré nahrádzajú nedostatok pracovníkov robotmi, zabránia prepadu domáceho hospodárskeho rastu. Naopak, očakáva sa slušný rast vo výške troch percent.
Nič však netrvá večne, ani rast. Po rokoch tučných, prídu roky chudé. A vtedy sa ukáže, ako sme sa na ne pripravili. Dôležité je, aby to „nebolelo“ tak ako v roku 2009, keď sa hospodárstvo prudko prepadlo do červených čísiel.
Preto sa treba vyvarovať rôznych nepremyslených rozhodnutí týkajúcich sa verejných financií – napr. znižovania daní (najmä firemných). Hazardovať len kvôli tomu, aby sa niekto zapáčil voličom, sa nevypláca.
Z tohto pohľadu rozhodnutie premiéra Pellegriniho prevziať post ministra financií (pri pomyslení, kto tam mohol byť!) sa javí ako rozumný krok.