Obyčajné politické porno Igora Matoviča

Úprimnosť sa všeobecne považuje za chvályhodnú vlastnosť, hoci niet pochýb, že ľuďom neprináša vždy len radosť a potešenie. Ak úprimnosti chýba schopnosť rozlišovať, čo je dôležité a kedy je to dôležité, mení sa na obyčajnú prostorekosť, čo je už trochu iný prípad.

05.04.2019 20:00
debata (51)

No a ak sa k prostorekosti pridá vypočítavosť a snaha manipulovať, sme už od úprimnosti niekde veľmi ďaleko. Úprimnosť, ktorou sa od svojho vstupu do politiky vystatuje predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič, je asi taká autentická ako úprimnosť televíznych reality šou, v ktorých postavy presne vytypované podľa kritérií „ľudí z davu“ predvádzajú svoje nešťastie pre potešenie voyeurov prilepených k obrazovkám. Je to realita? Nesprávna otázka.

Správna otázka znie, prečo by nás tie štipky reality, ktoré azda preniknú cez sito dramaturgických trikov vyrátaných na zvyšovanie sledovanosti, mali vôbec zaujímať? Dosť zlé je to už vtedy, ak si niekto sledovaním takejto produkcie chce zlepšovať pošramotené sebavedomie. Úplne zlé, ak niekto nebodaj považuje takúto produkciu za hodnoverný zdroj poznávania ľudí a sveta.

Matovičove historky o tom, kto mu kedy ponúkal koľko miliónov za zvalenie vlády, majú asi takú vypovedaciu hodnotu o politike ako pornografia o láske.

Matovičove historky o tom, kto mu kedy ponúkal koľko miliónov za zvalenie vlády a kto z tábora jeho spojencov či protivníkov naňho kedy čo chystal, mali vždy asi takú vypovedaciu hodnotu o politike ako pornografia o láske. Isteže, kde je moc, tam sú i peniaze, a kde sú peniaze, tam sa pokúša preniknúť aj hŕba špinavcov, ktorí sa k nim chcú dostať. A ďalej?

Hromadením obvinení, ktoré sotva možno dokázať, keďže padajú väčšinou iba na tlačovkách pred kamerami (sledovanosť), Matovič prispel svojím dielom len k jednému: na veľkú radosť všetkých naozajstných špinavcov sú dnes v politike za špiny bežne považovaní úplne všetci. Tak ako mal detektor lži teatrálne nahradiť úprimnosť, súťaž politických ideí sa nahrádza súťažou politikov v tom, kto koho koľkokrát v diskusii teatrálne poslal za mreže.

A hľa: časť publika je spokojná, pretože sledovanie takto formulovaného politického diskurzu môže bežnému a do ničoho nenamočenému človeku zvyšovať povedomie o sebe samom. Ďalšia časť túto šou považuje za kompletný a autentický obraz politiky. A volí ľudí, ktorí sa vyhrážajú vyčistením chlieva v štýle: „Pobite ich všetkých, veď on si ich pánboh potom preberie!“

Mimochodom, áno, nedávno sa Matovičovi takýmto spôsobom podarilo „zostreliť“ prokurátora Petra Šufliarskeho. Až na to, že Šufliarskeho nezostrelil ani tak Matovič, ako niekto neznámy, kto mu posunul súbor esemeskovej korešpondencie Šufliarskeho s Marianom Kočnerom. Kto, v mene koho a čoho použije Matoviča nabudúce, zostáva na fantázii čitateľa. Rovnako i viera, že akurát on má zázračnú schopnosť rozlišovať, kedy je použitý v mene dobra, a kedy nie.

Jednoducho, nemá veľký zmysel svojpomocne skúmať, nakoľko je kompilát Matovičovej konverzácie s Kočnerom pravdivý či nie. Napokon jeden sedí vo väzbe pre naozaj strašné podozrenia a druhý svoju hodnovernosť už dávno rozmenil za hlasy, ktoré získava šírením politickej pornografie.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Marian Kočner #Igor Matovič #Peter Šufliarsky #politická pornografia