Podľa všetkého spôsobom veľmi nepatričným, lebo teraz hlavné slovo dostali policajti.
Umelý kopček na rovinatom predmestí by teoreticky mohol v zime slúžiť sánkarom zo susedného rozrastajúceho sa sídliska, keby sa na ňom v minulosti kopili iba zvyšky domčekov zo zlikvidovaných petržalských starých ulíc a osád. Lenže sa tam odkladali aj všelijaké toxické svinstvá.
Zrazu si ľudia všimli, že z megaskládky výdatne ubúda a o niekoľko kilometrov zase rovnako rýchlo rastú podklady budúcej diaľnice. A tak sa im v hlavách rozsvietilo.
Lenže na to, že sa na stavbu ciest používa údajne kontaminovaná pôda, naliehavo upozorňovali občianski aktivisti už pred mesiacmi. Až teraz celý kontrolný moloch štátu naštartoval a vyzerá to na blamáž. Obchvat a rýchlostná cesta R7 totiž vedú chránenými oblasťami pri ramenách Dunaja a v hornej časti Žitného ostrova. A tie Slovensku poskytujú prírodné bohatstvo, ktoré bude mať pri súčasných trendoch radikálnej zmeny klímy nepredstaviteľnú cenu – obrovské zásoby pitnej vody.
Nebezpečný odpad špeciálne v tejto časti Podunajskej nížiny môže priniesť nedozerné ekologické a finančné následky, ktorým sa nijaké šporovlivé opatrenia súkromných firiem nevyrovnajú. Práve preto by mali vyšetrovacie orgány a vzápätí zodpovedné rezorty rázne konať.
Škoda, že sa minister dopravy Árpád Érsek nesťažoval na to, akú vodu budú piť jeho vnuci, už vtedy, keď padli prvé podozrenia. Len aby nebolo neskoro.