Do tohto nákupu sa ministerstvo ponáhľalo s takým chvatom, že prostredníctvom hovorkyne oznámilo podpis zmluvy ešte skôr, ako sa k nej vyjadrilo ministerstvo financií a skôr, ako sa premiér mohol oboznámiť so stavom rokovaní o ďalších súvisiacich zmluvách. Čo boli všetko podmienky, ktoré Peter Pellegrini dal ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi, a ktoré mu vtedy dôrazne a verejne pripomenul.
Je dôležité pripomínať si rôzne takéto detaily, pretože do príbehu patria, a napokon majú väčšiu výpovednú hodnotu ako hystéria a politické harašenie, ktoré rokovania o zmluve s USA stihli zahaliť odvtedy. Dôležité je tiež pripomenúť si ešte jednu, paralelnú líniu: dlhodobý boj predstaviteľov SNS proti rezortu našej diplomacie.
Do tejto línie patria arogantné reakcie na adresu rezortu vždy, keď si minister Miroslav Lajčák dovolí zdvihnúť obočie nad pokusmi Andreja Danka fušovať do zahraničnej politiky a nad spôsobmi, akými sa pritom snaží povýšiť svoje osobné politické preferencie na oficiálne postoje štátu.
Do nákupu nových stíhačiek sa ministerstvo ponáhľalo s takým chvatom, že prostredníctvom hovorkyne oznámilo podpis zmluvy ešte skôr, ako sa k nej vyjadrilo ministerstvo financií.
Doterajším vyvrcholením tejto vojny bola hystéria okolo Marrákeša. Predstavitelia SNS naskočili vtedy na kolotoč hoaxov, ktorý dlhodobo cez internet roztáčajú rôzne pochybné zdroje, často spoza politických hraníc Európskej únie. Ako vieme, zvíťaziť im vtedy umožnil i šéf Smeru, ktorý svojho ministra nijako nepodržal a okrem iného tým definitívne pochoval už i len teoretickú možnosť Lajčákovej prezidentskej kandidatúry. Teraz je Lajčák v ohni preto, že jeho rezort vedie (s plným vedomím a súhlasom Gajdošovho rezortu) diplomatické rokovania o zmluve s USA.
Predstavitelia SNS sú takí horliví pri určovaní, za čo majú občania Slovenska vysoliť peniaze, že až zabúdajú na postupy dohodnuté vo vláde. Predseda SNS a Národnej rady si robí svoju osobnú propagandu okázalým stretávaním sa s osobami na sankčných zoznamoch EÚ a táto strana narába s programom svojej vlády a so strategickými dokumentmi štátu, akoby to boli statusy na Facebooku, ktorými sa možno riadiť či popierať ich podľa toho, koľko „lajkov“ sa im práve ujde. Slovenská verejnosť má však riešiť „otázky“, či rezort našej diplomacie náhodou neovládajú raz svetovládni sorosovci, inokedy americkí mopslíci, ktorých cieľom je, ako inak, zničiť našu štátnu suverenitu.
Suverenita a štátne záujmy sú isto reálne a vážne veci. Každá zmluva, ktorá by sa ich mohla týkať, si zasluhuje normálnu, nepredpojatú a vecnú diskusiu. Týka sa to, pravdaže, i dosiaľ nehotovej a neuzavretej zmluvy s USA. A presne v tom spočíva problém: čosi také ako vecná a nepredpojatá diskusia nikdy nebude možné v prostredí plnom paranoje a hystérie.