Fakt, že Lučanský sa zmien nezľakol, hovorí v jeho prospech, no samotný fakt, že boli nevyhnutné, svedčí o tom, že Policajný zbor nepotrebuje iba prevádzkovú údržbu. Potrebuje napríklad i prevetrať rôzne väzby vonkajšieho prostredia na funkcionárov, ktorí si v rámci polície vytvárali vlastnú klientelu. Zrušiť kanály, ktorými sa rozliční ľudia prostredníctvom „svojich“ policajtov snažili poistiť pred zákonmi.
Vražda novinára a jeho snúbenice pravdaže nie je jediným prípadom, aký sa u nás rieši, no práve táto udalosť umožnila, aby sa obnažili všelijaké nelichotivé poznatky o inštitúciách, ktoré si platíme, aby u nás obhajovali vládu zákona. Počnúc bývalým policajným prezidentom, ktorý svoju vari ani nie márnu dlhodobú prácu znehodnotil robením štafáže politickým predstaviteľom štátu, cez bývalé vedenie Národnej kriminálnej agentúry, ktoré umožnilo zatiahnuť elitnú jednotku do pokusov o politické vybavovanie účtov, až po funkcionárov a policajtov, ktorí napríklad v policajnom systéme vyhľadávali informácie, ktoré mohol niekto zneužiť pri prípravách vrážd prokurátorov.
Na čele polície by mal byť niekto, kto ukazuje, že ho výsledky práce zaujímajú viac ako vďačnosť politikov, čo ho do funkcie dostali. Ak má mať nový spôsob výberu policajného prezidenta, ktorého premiéru práve zažívame, vôbec nejaký zmysel, práca a povesť policajtov nesmú závisieť od toho, kto je práve pri moci a kto v opozícii.
Treba rovno povedať, že Lučanský za rok vo funkcii obstál minimálne natoľko, aby nikoho zvlášť nevyrušovalo, že do funkcie na plné funkčné obdobie ho odporúčajú politici – poslanci Národnej rady a ak bude vymenovaný, stane sa to rozhodnutím politického vedenia rezortu vnútra. Nedal zámienku myslieť si, že ak sa stane riadnym policajným prezidentom, bude to pre niečo iné ako pre to, že je jednoducho dosť dobrý na to, aby túto funkciu zvládal. To v súčasnosti určite nie je málo.
Pochopiteľne, väčšinu ľudí nejaká NAKA trápi oveľa menej ako situácia v ich bezprostrednom okolí a policajti nie sú len vyšetrovatelia vrážd, ale i dopraváci a všemožní „okrskári“. Pravdu majú preto aj ďalší dvaja kandidáti Ivan Ševčík a Ivan Piliar, keď pripomínajú, že na to, aby sa Policajný zbor zlepšoval, musí si vedieť udržať ľudí aj adekvátnym finančným ohodnotením a lepšími podmienkami práce.
V každom prípade by však na čele polície mal byť niekto, kto ukazuje, že ho výsledky práce zaujímajú viac ako vďačnosť politikov, čo ho do funkcie dostali. Ak má mať nový spôsob výberu policajného prezidenta, ktorého premiéru práve zažívame, vôbec nejaký zmysel, práca a povesť policajtov nesmú závisieť od toho, kto je práve pri moci a kto v opozícii. Inak sa strmhlavý pád dôvery v štát a jeho inštitúcie nezastaví a na to doplatíme všetci bez rozdielu.