Teraz za miliardy dovážame zemiaky, bravčové mäso, hydinu aj vajíčka. Nehovoriac o jablkách a takej obyčajnej zelenine, ako je mrkva, petržlen či kapusta.
Týždeň pred veľkonočnými sviatkami mäsiari oznámili, že dôjde k zdraženiu bravčoviny, medzitým vyleteli do kedysi nepredstaviteľných výšok ceny zemiakov. Doma sa márne hľadajú ošípané, ešte aj z toho mála, čo dochováme, polovicu vyvezieme na zahraničné bitúnky. A zemiaky dovážame až z Francúzska!
Ešte na konci minulého storočia sme si vystačili s vlastnou produkciou, no teraz počúvame, že zemiaky sa neoplatí pestovať. Bravčové, to by sme chceli slovenské, ale ani v jednej dedine nechcú mať farmu.
Preboha, kam sme sa to po tridsiatich rokoch prechodu na trhové hospodárenie dostali a čo sa porobilo v hlavách novej generácie vidiečanov, keď všetkým poľnohospodárstvo z nejakého dôvodu prekáža.
Deficit obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami prekročil hranicu 1,6 miliardy eur! Vyvážame obilie, kukuricu, repku, surové mlieko, hovädzinu a dovážame ostatné mäso, syry, prosím pekne, aj reďkvičku a stovky iných výrobkov.
Platíme a ešte len budeme poriadne platiť vysokú daň ilúziám, že potravinovú bezpečnosť Slovenska zaručia dovozy.
Roky sa zhoršujúce saldo zahraničného obchodu hovorí de facto o rozpade potravinárskeho priemyslu. Krajina zvyšuje výrobu olejnín, ale nemá ich kde spracovať. Mäsiari si radšej dovezú bravčové polovice, namiesto toho, aby ich sami spracovali. Je to pre nich výhodnejšie. Stálo by za to, keby sa zistila pravá príčina, prečo sa zatvorili zmodernizované mäsokombináty.
Predmestia niektorých miest pripomínajú americký Detroit, no nechátrajú tam automobilky, ale potravinárske závody. V Nových Zámkoch zatvorili pred časom mäsokombinát aj mliekareň, tú nemajú ani v Košiciach, zavreli ju, sotva čo ju prebudovali. Takmer nič nezostalo ani z agrokomplexu v Rimavskej Sobote.
Nepochybne slovenské potravinárstvo bolo treba reštrukturalizovať a zmodernizovať, ale nie zlikvidovať! Odpoveď na to, prečo dnes poľnohospodári vyrábajú najmä obilniny a olejniny, prečo vyvážajú živé jatočné zvieratá, je daná schopnosťou spracovať ich doma. A tá je mizerná.
Vo chvíli, keď vybuchuje jedna potravinová bomba za druhou, vláda konečne začína hľadať zdroje na oživenie. Konečne sa našli peniaze na zelenú naftu, ktoré by mali dostať chovatelia, zeleninári, ovocinári a vinohradníci. Sú to odvetvia, ktoré môžu zamestnať tisíce ľudí a vyprodukovať čerstvé potraviny.
Nemožno však očakávať, že sa situácia v slovenskom potravinovom hospodárstve do roka či dvoch zlepší. Triezve odhady hovoria o piatich a hádam až desiatich rokoch, kým sa podarí vystúpať zo súčasných 40 percent sebestačnosti na 60 až 70 percent.
Platíme a ešte len budeme poriadne platiť vysokú daň ilúziám, že potravinovú bezpečnosť zaručia dovozy. Teraz vidíme, koľko stoja a tiež koľko stojí nekompetentnosť. Nielen odborná, ale aj politická.