Čokoľvek by o dosluhujúcom prezidentovi povedali jeho odporcovia či zástancovia, sotva o ňom povedia, že je homo politicus. Už jeho úspech v prezidentských voľbách 2014 bol založený na tom, že neprešiel straníckym politickým mlynčekom a ako politik sa ani nikdy neprejavoval. Zatiaľ čo v zahraničnej oblasti potom chvályhodne kopíroval oficiálnu politiku štátu a do konfliktov sa dostával iba s tými, čo sa snažili oficiálnu stratégiu ignorovať či svojvoľne meniť, na domácom poli sa výraznejšie prejavoval iba v reakciách na svojho arcisúpera Roberta Fica.
Po piatich rokoch takto síce celkom dobre vieme, čo si myslí Kiska o Ficovi a možno ešte o našom členstve v Európskej únii, akurát nevieme, čo si myslí o ostatných veciach, ktoré tvoria náplň činnosti politických strán. Počnúc daňovou politikou cez prerozdeľovanie štátnych peňazí, energetiku, poľnohospodárstvo, kultúru až po bežnú parlamentnú rutinu.
Po piatich rokoch takto síce celkom dobre vieme, čo si myslí Kiska o Ficovi a možno ešte o našom členstve v Európskej únii, akurát nevieme, čo si myslí o ostatných veciach, ktoré tvoria náplň činnosti politických strán. Počnúc daňovou politikou cez prerozdeľovanie štátnych peňazí, energetiku, poľnohospodárstvo, kultúru až po bežnú parlamentnú rutinu. Kto chce raz vládnuť, mal by javiť záujem a prejavovať názor na milión maličkostí a malicherností. Ak nie, predáva mačku vo vreci a nepomôže, keď sa pritom bude do omrzenia usmievať z plagátov.
Iste, v niektorých prípadoch azda možno v archívoch nájsť prezidentove prejavy, v ktorých sa spomínané subjekty vyskytujú. Lenže nejaký ucelenejší, nebodaj programový názor Andreja Kisku na dôležité a konkrétne témy zostal tak dobre utajený, až to vyzerá, že neexistuje.
Takto sa dá existovať v pozícii solitéra, ktorý si vzhľadom na svoju funkciu viac-menej sám určuje, k čomu a kedy sa vyjadrí. Ako základ pre založenie politickej strany je to však biedne. Reči o úžasných slušných ľuďoch, ktorých nájdeme v jeho úžasnej strane pre slušných voličov – až nadíde ten správny čas – sú prinajlepšom vágne, ak nie rovno trápne.
Kiska verejnosti dlhé mesiace sľuboval, že sa definitívne vyjadrí k svojim ďalším politickým plánom. Potom sa vyjadril, že nechce ani znovu kandidovať za prezidenta, ani vstupovať do straníckej politiky. Teraz zasa sľubuje, že už má prichystanú politickú stranu s veľkými plánmi. Ktoré definitívne bolo definitívne? To nikto nevie. Možno ani Kiska.
Ako človek, ktorého úrad dostal na vrchol rebríčkov dôveryhodnosti, Kiska chce zjednotiť antificovskú časť politickej scény a seba ponúka ako vývesný štít. Reči o slušnosti a politickom strede majú presne ten účel: kto by sa nechcel prihlásiť k slušnej politike? Kto by nechcel dobré zdravotníctvo či školstvo? No hej, ale čo to znamená dobré, a ako to dosiahnuť? To sa dozviete, až príde správny čas…