Predražovanie a posúvanie termínov dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec ponúka argumenty ešte i tým, ktorí z ideologicko-ekonomických dôvodov tvrdia, že štát by mal plniť v podstate len úlohu nočného strážnika a do ničoho iného sa nestarať.
Nejde teraz o neúprimnosť či pomýlenosť takej ideológie. Hoci štát je v projekte Mochoviec len v pozícii minoritného spoluvlastníka, stavba nových blokov by sa bez jeho gescie a, samozrejme, aj bez ním garantovaných peňazí, nikdy neuskutočnila. Ak sa „uskutoční“ slimačím tempom a za niekoľkonásobnú cenu, štát nebude môcť len tak krčiť plecami. Napokon, reč je o miliardách eur, keďže dostavba reaktorov nie je nákup kancelárskych potrieb. Ministerstvo hospodárstva má teda plné právo na paniku. Akurát malo už včera konať.
Výhovorky Slovenských elektrární na kontrolné parametre Európskej únie sú smiešne: ešte i tu má byť Brusel vinný za našu neschopnosť? Ak je to teda „iba“ neschopnosť, a nie napríklad tunelovanie. Nielenže sa projekt rozbehol v čase, keď sme už boli hrdými členmi EÚ: ak sa aj medzitým menili niektoré požiadavky, nemohli sa meniť tak, aby z pôvodne vyčíslených nákladov 2,8 miliardy eur vzniklo postupne 5,67 miliardy eur – a ani to ešte nemusí byť konečný účet. Mimochodom, netešte sa veľmi pri slovách ministra hospodárstva, že tie ďalšie milióny navyše nebude platiť štát. Na účtoch za elektrinu ich totiž beztak budeme platiť my.