Čo s únikmi informácií?

, 17.04.2019 20:00

Vzhľadom na to, pod akým tlakom sa ocitli, podávajú vyšetrovatelia prípadu vraždy novinára a jeho snúbenice bez irónie heroický výkon.

Vyšetrovanie sa začalo takmer s týždňovým oneskorením, jeho vetvičky a výhonky sa dotýkajú aj ľudí, ktorí okolo seba šírili auru významnosti a nedotknuteľnosti, a aby toho nebolo málo, z prípadu od začiatku unikali informácie ako zo sita. Prvé dve veci zmeniť nemožno. O tej tretej by sa malo aspoň diskutovať.

Záujmy komerčných médií a štátu nikdy nebudú celkom totožné, akokoľvek by sa pokúšali tvrdiť opak. Dupľom, ak je reč o prípadoch, v ktorých štát – respektíve jeho zástupcovia – potrebuje z taktických dôvodov držať určité veci dočasne pod pokrievkou. Vyšetrovanie vážnych zločinov je nesporne jedným takým prípadom.

Tam, kde vyšetrovatelia potrebujú udržať informácie medzi sebou a nepúšťať ich do voľného obehu, tam sa novinári predháňajú v snahe zaujať svoje vlastné publikum. Tak ako vyšetrovateľom nemožno zazlievať, keď sa snažia o to, aby sa obvinení predčasne nedozvedali, čo všetko na nich už majú, novinárom možno sotva mať za zlé, ak sa snažia prežiť na dravčom trhu, ktorý sa vyžíva v lomoze a pred kvalitou dáva často prednosť podružným kategóriám typu: počet okamžitých klikancov na internete, a podobne.

Obe strany – policajti i novinári – zhodne tvrdia, že ich záujem je totožný so záujmom verejnosti. Akurát vyšetrovatelia pod ním rozumejú konečný výsledok, ktorým je vyšetrenie prípadu a odsúdenie páchateľov, zatiaľ čo novinári radi postupujú podľa pravidla, že čo sa dozvedia oni, patrí na verejnosť. Na druhej strane na nich tlačí i samotná verejnosť. Novinári, ktorí by si informácie nechávali pre seba, by sa poľahky stali podozrivými z toho, že hrajú s verejnosťou nejakú nekalú hru, a vyšetrovateľov, ktorí príliš dlho mlčia, je zasa ľahké obviniť z toho, že nepostupujú tak, ako by mali.

Šéf polície, ktorý je služobne zodpovedný za prácu svojich podriadených, má povinnosť požadovať utesnenie všetkých dier, ktorými by von unikali také informácie, ktoré môžu neskôr zmariť celý výsledok vyšetrovania.

Problém nie je ani tak v tomto do istej miery prirodzenom napätí, ako skôr v definíciách. Ak je záujem skutočne spoločný, potom by mali policajti a novinári vlastne postupovať spoločne – lenže novinári predsa nie sú policajti ani policajní agenti, a médium, ktoré by si pýtalo povolenie policajtov predtým, kým niečo zverejní, by nikto nebral vážne.

Jedno možné východisko, ktoré sa ponúka, je pomerne jednoduché. Šéf polície, ktorý je služobne zodpovedný za prácu svojich podriadených, má povinnosť požadovať utesnenie všetkých dier, ktorými by von unikali také informácie, ktoré môžu neskôr zmariť celý výsledok vyšetrovania. Novinári, ktorí sa považujú za inteligentných (a za takých sa považujú všetci do jedného) i zodpovedných, by práve takúto prípadnú snahu policajného šéfa nemali pred svojím publikom vydávať za dôkaz toho, že vyšetrovanie je nepoctivé či nejako manipulované.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vyšetrovanie vraždy #vražda novinára Jána Kuciaka #únik informácií #polícia #Milan Lučanský #médiá
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla biely amarylis

Perla biely amarylis

23,99
Dôkaz lásky ružový

Dôkaz lásky ružový

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk