Nesmierna hlúposť Homo sapiens

Predstavte si, že vaša a susedná domácnosť môžu v mene čistoty prostredia vyprodukovať dohromady povedzme dvadsať kíl odpadu mesačne. Keďže sa chystáte na mesiac odísť, máte naporúdzi elegantné riešenie: predáte susedovcom svoju desaťkilovú kvótu napríklad za mesačný poplatok za odvoz smetia, takže oni budú môcť vyprodukovať plných dvadsať kíl sami, a vy na tom ešte i zarobíte. Ekonomické, nie?

21.04.2019 10:00
debata

Možno. Ekologické však sotva. Takzvaný zdravý rozum, v mene ktorého sú domácnosti/fir­my/štáty odmeňované za to, že celok vyprodukuje presne toľko odpadu, koľko mal naplánované, ale určite nie menej, pretože na tom by sa nedalo zarábať, výrečne odhaľuje diery v logike živočíšneho rodu, ktorý sa honosí druhovým menom „rozumný“.

Ak by mala byť naozaj prioritou záchrana civilizácie, nič také ako ušetrené emisie by neexistovalo. Odmeňované by bolo jednoducho znižovanie emisií, nie obchod s nimi.

Obchodovanie s kvótami emisií skleníkových plynov vedie napríklad k tomu, že firmy i tak neinvestujú do ekologických technológií: šetriť kvóty sa neoplatí, pretože „voľných“ kvót je na trhu priveľa a sú príliš lacné, nesľubujú teda zaujímavý zisk… Ak by však mala byť naozaj prioritou záchrana civilizácie (planéta prudkú zmenu klímy najskôr prežije – my nemusíme), nič také ako ušetrené emisie by neexistovalo. Odmeňované by bolo jednoducho znižovanie emisií, nie obchod s nimi.

V snahe zmierniť ľudský príspevok ku klimatickej zmene predstavujú politici ako Donald Trump na jednej strane najväčšie riziko, keďže krátkodobé ekonomické hľadisko je pre nich nieže prvoradé, ale dokonca jediné. Na druhej strane však, hoci aj svojím prevráteným spôsobom, odhaľujú spomínanú typickú dieru v logike „zodpovedného sveta“.

Svetoví politici sa bijú do pŕs a rozdávajú si ochranárske medaily, médiá si navliekajú umiernene zelený plášť, sociálne siete prekypujú klikacími kampaňami, akurát, že najlepšie sa stále darí podfukárom a kšeftárom. V systéme, v ktorom sa úspech meria kvantitou čohokoľvek – výroby, spotreby, peňazí – ťahá každý, kto by vzal tvrdenia, že treba spomaliť, vážne, za kratší koniec. A v takom systéme sa ľudia ako Trump určite nehodlajú obetovať a ísť ostatným príkladom.

Môžeme teda nadávať na Trumpa a spol. a čakať na kohosi rozumnejšieho. Čiže na niekoho, kto chápe, že pokrytectvo v boji s ľuďmi urýchľovanou klimatickou zmenou je ešte stále lepšie, ako otvorené popieranie reality? Takí politici si možno zasluhujú o čosi viac uznania ako popierači. Sú však naozajstným riešením problému?

Sotva možno zrátať, koľkokrát už rôzne náboženstvá hlásali iminentný koniec sveta. Raz s radosťou, inokedy s hrôzou, vždy však s nenávisťou k pochybovačom. Koniec sveta nikdy nenastal, náboženstvá to, napodiv, prežili vcelku bez úhony. Vedci nechcú a ani nemajú čím nútiť ostatných prijať ich závery. Akurát, že ak sa nemýlia v tom, čo nás čaká, exaltované predstavy starých prorokov zblednú závisťou. A potom bude už neskoro premýšľať o tom, čo so systémom, ktorý nám takto všetkým názorne predvedie, že naozaj mieri do priepasti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #Donald Trump #emisné kvoty