Odkázali ho na slovenského distribútora, ktorý mal v ponuke nápoj obsahujúci kukuričnú izoglukózu. Detail, ktorý ľuďom prekážal a prekáža.
Výrobkov, ktoré zdanlivo vyzerali rovnako, ale chutili inak, pretože obsahovali lacnejšie zložky, sa po otvorení spoločného trhu objavilo neúrekom. Veľké potravinárske, ale aj chemické koncerny vyrábajúce pracie prostriedky to odôvodňovali inou národnou chuťou či dokonca tým, že za hranicami inak perú. Bolo to do smiechu aj do plaču. V skutočnosti šlo o podvod, o zavádzanie spotrebiteľa, o podceňovanie ľudí a vytváranie dvoch tried občanov.
Dvojakosť v Bruseli dlho nepovažovali za problém. Tým sa stala vo chvíli, keď nadobudla politickú chuť, pretože vytvárala skupinu spotrebiteľov druhej triedy. A to bolo proti základným princípom samotnej únie. Pred dvoma rokmi to uznal aj Jean-Claude Juncker, šéf Európskej komisie, čím otvoril cestu k rovn(ak)osti – označenie dvojakej kvality produktov za nekalú obchodnú praktiku.
Dosiahli sme víťazstvo? Nuž na našej strane je síce zákon, ale sme to my, kto si vyberá, čo kupuje. Nestačí testovať, pokutovať. Treba odmietať neštandard. V slovenských obchodoch predovšetkým. A najmä ho nahrádzať vlastnými, lepšími výrobkami.