Špicľovanie novinárov: Kto chce s vlkmi žiť

Naša ústava jednoznačne a priamo hovorí, že u nás je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, a tá môže byť obmedzená iba v prípadoch, ktoré stanovuje zákon. Už z toho by malo byť zrejmé, že ľudia, ktorí porušovali právo novinárov na súkromie iba preto, lebo im za to platil Marián Kočner, konali nezákonne.

24.04.2019 20:00
debata (23)

Dvojnásobná vražda iba ukázala, čomu až môže napomôcť cynizmus niektorých jedincov, čo sa považujú za „profesionálov“. Ich konanie by však bolo opovrhnutiahodné a najskôr i nelegálne, i keby k tragédii nedošlo. Ich snahy obhajovať sa tým, že keď špicľovali novinárov a ich rodiny, vyhotovovali z toho obrazové, zvukové a písomné záznamy a poberali za to svoje „honoráre“, netušili, že ich chlebodarca má možno na mysli vraždu, sú preto chabé a neobstoja.

Okrem ústavy je náš štát viazaný aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Právom na ochranu osobnosti, života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, súkromia a prejavov osobnej povahy sa zaoberá i náš Občiansky zákonník.

To je skutočne dosť pádnych dôvodov na to, aby ktokoľvek, nota bene bývalý dôstojník SIS či dôstojník policajného zboru – teda všetko ľudia, ktorí by mali mať bez ohľadu na svoje formálne vzdelanie i akési právnické minimum – dvakrát porozmýšľal, kým vezme zákazku, ktorej obsahom je hľadať súkromné detaily v životoch ľudí, ktorých chce potom zadávateľ zákazky škandalizovať. O vražde už ani nehovoriac.

Neexistuje žiaden verejný záujem, z ktorého by vyplývalo, že keď má niekto nejaké problémy s nejakými novinármi a má dosť stykov a peňazí, môže si vybaviť svojich vlastných súkromných špicľov, ktorí mu pomôžu novinárov buď vydierať, alebo verejne prepierať ich osobné životy.

Neexistuje totiž žiaden verejný záujem, z ktorého by vyplývalo, že keď má niekto nejaké problémy s nejakými novinármi a má dosť stykov a peňazí, môže si vybaviť svojich vlastných súkromných špicľov, ktorí mu pomôžu novinárov buď vydierať, alebo verejne prepierať ich osobné životy. Kočnerove verejné prejavy na túto tému v minulosti neboli ničím iným než obyčajnou drzosťou, a to sme ešte nemohli tušiť, z čoho ho raz obvinia vyšetrovatelia.

Nuž ale kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Kto chce oplácať pochybné kamarátstvo podvodníkovi, alebo byť za dobre so šéfom, ktorý má zaujímavé rodinné a iné kontakty, riskuje, že sa sám zašpiní, ani nevie ako. Alebo dokonca vie?! Premiér Peter Pellegrini má samozrejme pravdu, keď žiada vyšetrenie konkrétneho činu a potrestanie vinníkov. Lenže toto sa netýka len ex-siskárov Petra Tótha a Miroslava Kriaka či bývalého riaditeľa spravodajstva finančnej polície Pavla Vorobjova, ktorí sú práve vyšetrovaní.

Týka sa to systému, ktorý dovtedy bežal vo vyšliapaných koľajach, až si ho začínali adoptovať rôzni podvodníci a korupčníci. Podnikateľské klany a rôzne postavičky, ktorých „zásluhy o štát“ spočívali akurát v ich bohatých telefónnych zoznamoch. Na upratovanie je tu toho viac než dosť a vyšetrenie či potrestanie týchto konkrétnych páchateľov by malo byť len nevyhnutné minimum.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Marian Kočner #sledovanie novinárov