Ten totiž spôsobuje pád amerických akcií a Trumpa oslabuje vnútropoliticky, lebo Američania majú veľkú časť majetku uloženú práve v amerických akciách. Všetko teda nasvedčovalo, že Donald Trump sa chystá oznámiť veľkolepú dohodu, ku ktorej mali v týchto dňoch dospieť obe strany. No stačili dva tweety a všetko je inak…
Americký prezident v nich oznámil, že USA zvýšia v piatok plošne clá na čínsky tovar z 10 % na 25 %, čím šokoval celý svet. Možno je to len súčasť jeho taktiky – riadne vystrašiť svojich protivníkov, aby od nich dosiahol želané ústupky a napokon mohol oznámiť, že vyrokoval „báječnú“ dohodu. Lebo pre Trumpa nie je ani tak dôležité, čo s kým vyrokoval, ale aby sa pred voličmi mohol ukázať ako víťaz.
No možné je aj to, že sa jednoducho zaťal. U politika, ktorý sa správa ako neriadená strela, človek nikdy nevie… Donald Trump je totiž presvedčený, že Spojené štáty od zvyšku sveta ochráni jedine veľký múr. A o čo menej sa mu darí postaviť ten na južnej hranici s Mexikom, o to viac sa snaží obmurovať USA múrom colným.
Zjavne si neuvedomuje, že takáto izolacionistická politika je dvojsečná zbraň. Kým z krátkodobého hľadiska môže takáto politika sláviť úspech (nezamestnanosť v USA minulý týždeň klesla na 49-ročné minimum), v dlhodobom horizonte je skôr kontraproduktívna. V konečnom dôsledku na to doplatia americkí daňoví poplatníci – farmári, malí podnikatelia a vo všeobecnosti spotrebitelia.
Problém majú aj americkí exportéri. Tým, že čínska strana zaviedla odvetné clá, skomplikoval sa im prístup na najväčší trh sveta. Pokiaľ ide o jednu z hlavných komodít – sóju, tak Američanom ponúkla pomocnú ruku EÚ. Ak by však Washington zaviedol clá na európske autá, táto dohoda by pravdepodobne padla.
Trump nechce pochopiť, že v obchodnej vojne prehrávajú obe strany. Ochrániť preto takýmto spôsobom ekonomiku krajiny je nemožné.
Je známe, že Čína dlhodobo vyváža do Spojených štátov oveľa viac tovaru, ako putuje opačným smerom. Podľa Tumpovej zjednodušenej logiky krajina, ktorá nakupuje od tej druhej viac tovaru ako naopak, nevyhnutne prehráva. Trump nechce pochopiť, že v obchodnej vojne prehrávajú obe strany. Ochrániť preto takýmto spôsobom ekonomiku krajiny je nemožné.
Samozrejme, čínske praktiky majú ďaleko od civilizovaných západných štandardov. Ochrana duševného vlastníctva je pre Peking „španielskou dedinou“ a, naopak, vynucovanie si od zahraničných investorov, aby „zdieľali“ svoje technológie s čínskymi „partnermi“, je niečo absolútne neprijateľné.
Trump svoju reputáciu stavia na tom, aký je on skvelý obchodník. Je však nanajvýš otázne, či práve človek, ktorý podľa denníka NY Times v rokoch 1985 – 1994 prerobil neskutočných 1,17 miliardy dolárov (v čom sa mu skutočne nik v Amerike nevyrovná), je ten pravý, aby rozhodoval o najväčšej ekonomike sveta. To, že niekto dokáže „rozflákať“ peniaze, nie je prejavom jeho kvalít, ale skôr naopak.