Najväčšia cirkev na Slovensku, a to nielen jej klérus, ale i bežní veriaci, sa musí vzdať nároku na akési výsadné postavenie. Nie je už štátom v štáte a svoje problémy nesmie riešiť sama v tichosti sakristií alebo biskupských úradov.
Na cirkevníkov sa tiež vzťahujú nielen paragrafy z Trestného zákonníka, ale aj odsúdenie verejnosti za závažné morálne poklesky. To by malo platiť na duchovných dvojnásobne.
Odstrašujúci ostáva prípad z Nevidzian, keď tamojšieho kňaza za obdobný zločin odsúdili do väzenia, no väčšina farnosti s ním naďalej solidarizovala a šikanovala rodinu neplnoletej obete. Pritom to je iba špička ľadovca ponoreného v temných vodách falošnej bohorovnosti a intolerancie.
Pokiaľ ide o spomínaný prípad z Košíc, Martina musela prežiť dve desaťročia v írskej spoločnosti, kde úspešnejšie ako u nás bojujú proti zneužívaniu mladistvých v kostoloch a cirkevných školách, aby dostala odvahu hovoriť o šokujúcich skúsenostiach zo svojho detstva.
Obvinený predstaviteľ gréckokatolíckej eparchie sa spočiatku bránil rečami o údajných diskriminačných útokoch prívržencov LGBT a tzv. gender-ideológie na rodinu a dôveru veriacich. Teraz už radšej mlčí.
Pápež František pod tlakom stoviek zdokumentovaných excesov vydal včera dekrét Vos estis lux mundi (Vy ste svetlo sveta), v ktorom zdôrazňuje, že cirkev svojich nehodných synov nielenže nemôže naďalej kryť, ale musí aktívne vystupovať proti tým, čo „urážajú Boha a obetiam spôsobujú fyzické, psychické a duchovné ujmy“. Konečne by to mali pochopiť aj slovenskí biskupi.