Prečo nie Husák

12.05.2019 19:00

Súťaž Najväčší Slovák preukázala, že našinci dokážu vybrať za víťaza osobnosť, ktorá nie je označená prívlastkom kontroverzná a zaslúži si poctu. Milan Rastislav Štefánik sa nestal v období socializmu predmetom verejných osláv, pretože mu bol boľševický svetonázor cudzí.

Budovatelia nových zajtrajškov sa namiesto spomínania jeho zásluh pri vzniku Československa venovali radšej pamiatke Klementa Gottwalda, ktorý za zaslúžil o vznik totality sovietskeho typu. Svedčí o tom aj vymazávanie názvov ulíc s nápisom Štefánikova a odstraňovanie jeho sôch z verejných priestranstiev. V Trnave jeho sochu najskôr dvakrát presunuli na iné miesto, až skončila – našťastie – v tamojšom depozitári.

Kontroverznou celebritou za storočie našich dejín môžeme označiť predovšetkým Gustáva Husáka. Inteligentný právnik presvedčený o nevyhnutnosti skoncovať s kapitalistickým vykorisťovaním, súkromným vlastníctvom a o vybudovaní blahobytu pracujúcich sa počas vojny výrazne podieľal na boji proti fašizmu a neskôr na nastolení diktatúry proletariátu. Namiesto pochvalných uznaní však Husáka zaradili roku 1951 medzi obete politicky motivovaných čistiek a odsúdili ho na doživotie. To bolo vždy lepšie ako v prípade jeho kolegov Rudolfa Stránskeho či Vladimíra Clementisa, ktorí skončili na šibenici. Po odsúdení tzv. kultu osobnosti sa dostal vďaka amnestii na slobodu.

Husákov návrat do najvyššej politiky sa spája so vstupom spojeneckých vojsk do ČSSR, keď veľmi rýchlo pochopil potrebu prevrátiť kabát a zmeniť sa z reformátora propagujúceho myšlienky Alexandra Dubčeka na obhajcu ortodoxného socializmu. Riadenie štátu pod jeho taktovkou malo byť gestom sebareflexie Sovietskeho zväzu, že sa definitívne vyrovnal s temnou minulosťou excesov budovania základov novej spoločnosti v rokoch 1948 až 1960. V tom čase sa však už životná úroveň obyvateľov západnej Európy od nás vzďaľovala míľovými krokmi.

Nádeje spojené s nomináciou bývalého politického väzňa Husáka za prvého tajomníka ÚV KSČ boli po roku 1969 postupne pochované v normalizačnom procese obnovy spoločnosti. Československo sa namiesto reformovania socializmu stalo konzervátorom jeho zastaraného modelu, kde sa akékoľvek súkromné podnikanie považovalo za vykorisťovanie pracujúcich.

Pod taktovkou Gustáva Husáka a ďalších z vedenia komunistickej strany sa ČSSR od roku 1970 až do odstránenia diktatúry proletariátu v decembri 1989 stala lídrom štátov, ktorých fungovanie istil ostnatý drôt. Pre občanov našej krajiny by bolo lepšie, keby sa u nás zaviedol gulášový socializmus maďarského typu spojený s obmedzenou formou drobného podnikania a lepšími možnosťami cestovania jednotlivcov do kapitalistickej cudziny.

Husák si na rozdiel od Štefánika nezaslúžil získať titul Najväčší Slovák. Pokiaľ Štefánikov portrét v našich dejinách zdobil lícnu stranu viacerých bankoviek a mincí, Husákovi sa taká pocta po smrti nikdy neušla. Výnimku tvorí medaila Českej mincovne zo série s názvom Československí prezidenti, kde je zvečnený obdobne ako napríklad Klement Gottwald a Antonín Zápotocký.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Najväčší Slovák #Gustáv Husák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla biely amarylis

Perla biely amarylis

23,99
Dôkaz lásky ružový

Dôkaz lásky ružový

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk