Akákoľvek hlúposť po takom veľkolepom úvode nasleduje, časť obecenstva bude vždy náchylná zakryť si oči a uši. Každý, kto chce vypľuť návnadu, musí priznať, že sa dal napáliť, keď ju bral do úst. A nie každý je ochotný či schopný urobiť to.
V Bratislave si dali rande postavičky domácej a európskej politickej alternatívy a celkovo je okolo toho nejako ticho. To je zvláštne, veď takú Marine Le Penovú predsa prijal i sám Putin a dodnes sa nevie, s kým sa to presne stretla v newyorskej Trump Tower… Pravda, najväčšia hviezda a zakladateľ Hnutia pre Európu národov a slobody Matteo Salvini tentoraz chýbal, ale nevadí. Možno nabudúce.
Takže čo? Je za tým tichom sprisahanie mainstreamu? Sotva. Skôr to, že na jednej strane už k lepenovcom, rakúskym slobodným či našim kollárovcom niet čo objavného dodať a na druhej strane, politický mainstream nechce nejakým veľkým protestným krikom pichať do osieho hniezda. Mlčať je však chyba.
Na Európsku úniu, migráciu a vlastne čokoľvek možno hlásať všemožné názory, ktorých limity v demokraciách určuje iba zákon, nie to, či sa nám niečo páči, alebo nie. Rôznosť názorov však ešte neznamená, že hocičo je alternatívou k hocičomu.
Zánik EÚ nie je alternatíva, ale popretie jej budúcnosti. Nacionalizmus nie je iným pokračovaním, ale znemožnením európskej spolupráce.
Savo nie je alternatívou liečiv, horoskopy nie sú alternatívou k astronómii a smrť nie je alternatívou života. Zánik EÚ nie je alternatíva, ale popretie jej budúcnosti. Nacionalizmus nie je iným pokračovaním, ale znemožnením európskej spolupráce. Sloboda národov, ktorú hlásajú Salvini a spol. tiež nie je ničím novým: náš kontinent bol klbkom hadov, ktoré otravovali seba i ostatný svet práve vtedy, keď si národy naplno užívali svoju pochybnú slobodu robiť si čokoľvek, čo im dovoľovala ich vojenská a ekonomická sila.
Nie je ťažké pochopiť, že keď populistická a krajná pravica predstiera, že prichádza s veľkou víziou, môže sa niekomu javiť príťažlivejšou, ako mľandravé reči úradníkov o štrukturálnych fondoch a samochvála politikov, ktorých zas a znovu vídame na pódiách už celé dekády. Moderne a vizionársky však pripadali Európanom i fašisti po prvej svetovej vojne. Skončilo to druhou, ešte šialenejšou vojnou.
Ak fanúškovia Kollárovej politickej insity a všemožných podfukárov netušia, že keby to bolo na Le Penovej, Slováci by do nijakej únie nikdy vpustení neboli, nieto ešte aby v nej mohli žiť a pracovať kde chcú, treba im to pripomínať. Rovnako to, že vyháňanie cudzincov nie je nijakým receptom na lepší život domácich. Každý z nás je pre niekoho cudzincom. Treba im vysvetľovať, že tie tzv. alternatívy sú v skutočnosti negáciami, čo nie je to isté ani náhodou. I to, že triky podfukárov sú staré ako svet a konce, ku ktorým vedú, sú vždy trpké.
Treba im to hovoriť nahlas, pretože na svojich weboch, v alternatívnych „médiách“ a v príspevkoch svojich obľúbencov sa to nedočítajú.