Parlamentný výbor mu dal pokutu vo výške troch 10-tisícových platov za to, že neuviedol v majetkovom priznaní záväzok voči svojej firme KTAG, ktorá mu platila kampaň. Kiska tvrdí, že „nikdy nemal záväzok voči KTAG, čo je verejne dostupná informácia v registri účtovných závierok“. O akých účtovných závierkach hovorí? O pôvodných či ikskrát opravených? Kiska v súvislosti s financovaním kampane nič hodnoverné na papier nedal. Nešlo pritom o žiadne drobné, ale asi o milión eur.
Tým, že Kiskova firma si z nákladov vynaložených na jeho propagáciu vo výške trištvrte milióna eur pýtala od štátu vratku 146-tisíc eur, vlastne uznala, že išlo o legitímny výdavok. Výdavky idú do záväzkov. Kiska napokon sám uznal, že firme bude peniaze splácať tým, že bude inkasovať peniaze za predaj jeho kníh a prednášok. Toto sú však zatiaľ príjmy v stovkách eur, preto daniari agresívny štýl daňovej optimalizácie, ktorý by si hádam nedovolili ani tí najväčší matovičovci (Matovič má na krku tiež daňový škandál z minulosti), neuznali.
To, že prezident opakovane, napriek jasným faktom, o kauze naďalej zavádza, je hanba pre inštitút prezidenta SR. Nehovoriac o tom, že ako podnikateľ, ktorý pôsobil v obrom nebankovom biznise, Kiska musí dobre vedieť, čo sa môže a čo nie. V kauze Kiska však nezastupuje len seba, ale aj funkciu prezidenta SR. Kauza Kisku zdiskreditovala a má dohru na polícii. Je preto priam škandalózne, že Kiska sa aj po tom všetkom snaží ísť ešte aj do straníckej politiky.