Diverzifikácia surovinových zdrojov je zaklínadlom našej i európskej politiky dlhé desaťročia. Napriek všetkému, závislosť slovenskej energetiky od plynulých dodávok ropy a plynu zostáva rovnako osudovou, akou bola v časoch, keď sa nekonávali globálne summity o klimatickej zmene a keď sa pod ekológiou bežne myslela možno tak separácia odpadu.
Smutné to, pravdaže, je, lenže my si neplatíme predstaviteľov štátu za to, aby boli smutní, ale aby udržiavali štát v chode. Čo je, mimochodom, rovnaký prístup, aký majú vo všetkých európskych krajinách, ktoré na jednej strane schvaľujú politické a hospodárske sankcie proti Moskve za jej nepriateľskú politiku voči Ukrajine, zatiaľ čo na druhej strane sa snažia neprepásť žiadnu príležitosť na výhodný obchod s Ruskom.
Ak je plynovod Nord Stream v záujme nemeckej energetiky, v záujme Slovenska je minimalizácia jeho následkov na našu vlastnú energetiku.
Ak je plynovod Nord Stream v záujme napríklad nemeckej energetiky, v záujme Slovenska je minimalizácia jeho následkov na našu vlastnú energetiku. Americký skvapalnený plyn, o ktorého možných dodávkach rokoval Pellegrini nedávno s Donaldom Trumpom, je síce strategická alternatíva, lenže oproti ruskému plynu, ktorý tečie rovno cez potrubie a nemusí sa prevážať v tankeroch cez oceán, je to alternatíva stále výrazne drahšia. Čo, samozrejme, dobre vedia i tí, čo plánujú Nord Stream, ktorý by obišiel z hľadiska Ruska problémové územie Ukrajiny – ale tým aj nás.
Pokiaľ ide o diverzifikáciu zdrojov, je dobré mať v zásobe hoci i drahšie varianty. No je tu ešte otázka priamych príjmov. Firma Eustream, čo je dcéra Slovenského plynárenského priemyslu, má z poplatkov za tranzit ruského zemného plynu výnosy v stovkách miliónov eur ročne. Ak by sa po 31. decembri tohto roka, keď má vypršať zmluva medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom, na tomto malo niečo radikálne zmeniť (a to je dosť pravdepodobné), naše výnosy by klesli o dve tretiny.
Okrem hrozby výpadku plynu je tu teda ešte hrozba výpadku nemalých príjmov. Pellegrini sa vo Washingtone usiloval čeliť tomu prvému, a teraz má ísť do Ruska, aby čelil tomu druhému. Jeho reálne šance uspieť sotva odhadneme my tu od zeleného stola. Povedať si však môžeme, že minca má vždy dve strany.
Tak ako Európa stále potrebuje ruský plyn, Rusi stále potrebujú európske peniaze. Energetická infraštruktúra sa nezvykne budovať na to, aby sa využívala v rámci nejakého politicky ohraničeného obdobia. Americký plyn môže byť pre nás alternatívou aj dávno po tom, čo Trump opustí Biely dom, ale práve tak lacnejší a na spracovanie menej náročný ruský plyn tu bude i po Vladimirovi Putinovi.