NÁZOR: Víťazstvo jednoznačných posolstiev

Prvou dobrou správou je, že i keď dvadsať percent nie je veľa, je to takmer dvojnásobok oproti účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu pred piatimi rokmi. Druhá dobrá správa vyplýva z faktu, že Progresívne Slovensko/Spolu a strana Smer sa zhodnú aspoň v základnej otázke: Slovensko patrí do Európskej únie. Vďaka tomu sa dá povedať, že v eurovoľbách 2019 u nás uspeli proeurópske strany.

26.05.2019 20:00
debata (2)

Ak chce však niekto vyslovovať nejaké prognózy do budúcoročných parlamentných volieb, za základ by si mal vziať tretiu správu. Keď je politická scéna poznačená rastúcim nezáujmom populácie, najväčšie šance uspieť majú tí, ktorí sú voličom schopní predostrieť nedvojznačné a jasné posolstvá. Platí to najmä o prvom a treťom subjekte tohtoročných volieb do EP.

Hoci Smer má v základnej otázke jasno, v ostatných svojich voličov akurát mätie. Druhé miesto vo voľbách je určite lepšie vzhľadom na to, ako všelijako to mohlo pre stranu, ktorá je na zostupe, dopadnúť. Na druhej strane, nie je to víťazstvo, ako vo všetkých eurovoľbách doteraz.

Nadávanie na Brusel z úst niektorých predstaviteľov strany, ktorá má svojho podpredsedu Európskej komisie a ešte nedávno nás poháňala do pomyselného jadra únie, môže jej voličov akurát zneistiť. Nehovoriac o svätom boji proti liberálom, ktorý sa niektorí smeráci pokúšajú voličom podávať ako hlavnú úlohu dňa. Proeurópski voliči Smeru nie sú takí hlúpi, aby nevedeli, že o toto sa dnes naozaj nehrá a tí, ktorým to azda konvenuje, zasa nie sú takí hlúpi, aby nevedeli, že v takom prípade je lepšie voliť tých, čo sľubujú, že s liberálmi zatočia od samého začiatku.

Keď je politická scéna poznačená rastúcim nezáujmom populácie, najväčšie šance uspieť majú jasné posolstvá.

Vo voľbách uspeli predovšetkým tí, ktorí vysielajú jasné signály: Európska únia áno, Európska únia nie. Na jednej strane PS/Spolu, ktorí sa pred voľbami nesnažili oslabovať svoj hlavný proeurópsky odkaz žiadnymi zbytočnými „ale“. Na druhej strane extrémisti, ktorí tohto roku síce oficiálne zánik únie nehlásali, svojich voličov však nenechávali na pochybách, čo si o nej myslia a akú budúcnosť jej chcú pripraviť.

Soft extrém v podobe SaS či pojazdný cirkus Igora Matoviča neprepadli úplne, nemajú však ani prečo jasať. Prevalcovali ich proeurópski politici a čistý extrém, ktorý sa pred svojimi voličmi nehrá na niečo, čím nie je. Mierny úspech KDH Alojza Hlinu je – miernym úspechom strany, ktorá sa po výbuchu v minulých parlamentných voľbách pomaly a prácne vracia do hry.

Kto prepadol? V prvom rade strana, ktorá sa pohráva s nacionalistickými témami, ale odmieta označenie za nacionalistickú, spochybňuje naše geopolitické ukotvenie, ale jej predseda sa smrteľne uráža, kedykoľvek mu to niekto vyčíta a ktorá povyšuje hoaxy na politické témy, ale keď príde na vec, zaklína sa normami a demokraciou. SNS Andreja Danka, pravdaže.

Fakt, že prepadol i Most, už len zapadá do radu prepadákov, ktoré túto stranu v poslednom čase prenasledujú. A to, že pohorel Boris Kollár a nepomohla mu pritom ani Marine Le Penová, stojí len za poznámku za okrajom. Tak ako celá jeho strana.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #ĽSNS #Progresívne Slovensko #parlamentné voľby 2020 #eurovoľby 2019