Zelená či hnedá budúcnosť?

Na tohtoročných eurovoľbách sa zúčastnilo rekordné množstvo voličov, pričom veľkú zásluhu na tom majú podľa prieskumov mladí voliči. Ukázalo sa, že keď sa o celoeurópske témy začne zaujímať aspoň jeden z dvoch občanov Európskej únie, nacionalisti a krajná pravica európske veslo do rúk nedostanú.

, 28.05.2019 20:00
debata (5)

Strašenie krajnou pravicou, na ktoré sa mnohí pred voľbami sťažovali ako na zbytočne nafukovaný problém, má teda svoj zmysel. Aj na Slovensku platí, že hoci strašenie kotlebovcami upriamuje na fašistov pozornosť publika, na druhej strane dokáže vyburcovať dostatok voličov na to, aby volebné zisky krajnej pravice neboli také veľké, že by sa nedali zvládnuť.

Strašenie však určite samo osebe nepostačí, keď budú mať ľudia na výber len rôzne odtiene pre nich nepríjemných možností. Volebné straty politického stredu svedčia práve o tom. Keď bude chcieť Emmanuel Macron naozaj účinne čeliť demagógii Národného zhromaždenia Marine Le Penovej, potrebovať bude o dosť viac, ako len pevné nervy pri „vydržaní“ protestov žltých viest.

Mimochodom, pokusy o prechod žltých viest do politiky vo voľbách stroskotali, Le Penová však Macrona porazila, a to predovšetkým vďaka nespokojnosti mnohých francúzskych voličov so svojím prezidentom na domácom poli.

Nemohúcosť strán tradičnej politiky v boji proti demagógii nacionalistov a krajnej pravice bije na celoeurópskom kolbišti do očí.

Viktor Orbán v Maďarsku či Právo a spravodlivosť v Poľsku víťazia dozaista i preto, lebo si už vo svojich štátoch dostatočne „upratali“ ihrisko: rozumej rozleptali úlohu politickej opozície, nezávislých médií i súdnictva. Nemohúcosť strán tradičnej politiky v boji proti demagógii nacionalistov a krajnej pravice však na celoeurópskom kolbišti bije do očí. Napokon, ani v tom Maďarsku či Poľsku by sa neliberálne vlády nedostali k moci tak hladko, nebyť celkového zlyhania politického stredu pred ich nástupom.

Ukazuje sa, že keď sa voliči rozhodnú vyjadriť k európskej politike, hľadajú dnes skôr nové možnosti, akoby sa utiekali k „večným“ stranám a ich ideológii mierneho pokroku v medziach zákona. Iste, fašisti sú tiež jednou zo staronových možností – aspoň sa tak ponúkajú – lenže nie sú jediní. Nárast popularity zelených strán a hnutí, vďaka čomu si ich frakcia v Európskom parlamente výrazne polepšila, je nielen výsledkom zvýšenej pozornosti Európanov voči environmentál­nym témam.

Kedysi sa hovorilo, že nová ľavica bude zelená. To však mali ešte tradičné strany svoj elektorát poistený viac-menej úspešnými obdobiami vládnutia vo svojich krajinách. Potom prestal byť, minimálne čo sa ekonomickej politiky týka, zásadný rozdiel medzi tým, či vládne pravý alebo ľavý stred a masa voličov sa pomaly dala do pohybu. Aj k zeleným alebo tam, kde o skutočných zelených nechyrovať, k obrancom „krvi a pôdy“. Obe voľby vyjadrujú túžbu po systémovej zmene. Niet však pochýb, že tá druhá je voľbou deštrukcie bez ohľadu na následky. Tam kde chýba jedna, šance rásť má druhá. A u nás?

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #fašizmus #nacionalizmus #ekologická kríza #eurovoľby 2019
Flowers