Kým v krajinách tretieho sveta alebo aj v mnohých sociálne vylúčených komunitách sveta prvého by ľudia dali aj posledné za to, aby ich nekosili epidémie, proti ktorým sa dá od 20. storočia účinne a bezplatne bojovať očkovaním, u nás, naopak, antivakcinačný trend narastá. Dilema, či dať deti očkovať proti mumpsu, rubeole a osýpkam alebo nie, býva čoraz častejšie hlavnou témou všakovakých konšpiračných webových „univerzít“, kde si rodičia, zväčša hyperalternatívne matky, vymieňajú rady často so šokujúco fanatickou agresivitou a vlčou tmou pred očami.
Pravdaže, také hlasy neprichádzajú z prostredia, kde by si mohli rodičia dovoliť dať zaočkovať deti aj za okolností, že by na to nemali. A tak neprekvapuje, že podľa štatistík, ktoré zverejnila jedna zdravotná poisťovňa, miera zaočkovanosti neklesá v menej rozvinutých regiónoch, malých mestách ani chudobných (často) rómskych komunitách, ale práve tam, kde je životná úroveň najvyššia. „Kozám“ je zrejme pridobre.
Nevadí, že tento trend už prináša trpké ovocie v podobe nových vĺn epidémií – ako prednedávnom napr. osýpok; nevadí, že pri poklese zaočkovanosti pod 95 percent sa znižuje kolektívna ochrana; koho by už zaujímala Svetová zdravotnícka organizácia alebo kolektívne zdravie. Veď každá absolventka „univerzity farebných koníkov“ vie, že len na jej dieťati záleží a autizmus sestrinho syna spôsobilo povinné očkovanie.