Výzva členov a funkcionárov z východu Slovenska potvrdzuje krízu v Smere hneď dvakrát. Prvý raz tým, čo sa v nej hovorí, druhý raz tým, čo bolo jej spúšťačom.
Na Slovensku, azda s výnimkou niektorých konzervatívnych združení, nie je strana, ktorej identita by bola nespochybniteľná. Naše prostredie vždy viac prialo chameleónom, ktorí menia svoje farby podľa toho, kto sa na nich akurát pozerá. Lenže i táto stratégia potrebuje isté hranice, inak sa stane, že strana, na ktorú prídu zlé časy, sa nemá kam skryť, aby sa prípadne pokúsila o návrat na výslnie.
Robert Fico sa evidentne uzavrel do bubliny, z ktorej nie je schopný presne analyzovať situáciu, ani na ňu presvedčivo reagovať. Ak sa v Smere nepokúsia odznova formulovať, o čo im vlastne ide a o čo by im malo ísť, ich politický čas bude zrátaný i napriek všetkej chaotickosti opozície.
Alternatívou HZDS či SDKÚ bol na ich konci iba ich rozpad a zánik. Len čo sa zmenili hlavné témy dňa (rozpad ČSFR či vstup do euroatlantických štruktúr), už nebolo kam sa vrátiť ani z čoho čerpať dôvody na ďalšiu existenciu. Intrigy predsedov a ich pobočníkov, ktorými pred publikom udržiavali zdanie jednoty, prestávali účinkovať a voliči, ktorých už nič nespájalo, sa rozpŕchli do iných košiarov.
Ak sa Smer nevzchopí k zásadným zmenám, práve takýto koniec ho čaká a bude len otázkou času. Bez ohľadu na to, či, kedy a prečo sa niekto vzbúri a s akým výsledkom. Á propos: fakt, že Smolkovej nezaradenie na kandidátku má jediné vysvetlenie v tom, že sa pred rokom kriticky vyslovovala na adresu Roberta Kaliňáka, hovorí sám za seba. Ak majú politické príležitosti členov fatálne závisieť od toho, ako lojálne vystupujú k vedeniu strany, vedenie sa nemá prečo čudovať, keď žiadajú jeho odchod verejne, namiesto toho, aby sa nechali potichučky udusiť v straníckych kuloároch.
Nikto sa nestane ľavicovým iba preto, že to bude o sebe vravieť, a sociálna demokracia nevzniká tak, že si ju niekto dá do názvu strany. Aféry a kauzy rôznych predstaviteľov Smeru už dávno nepoškodzujú nejakú ideovú značku, ale len ich vlastné mocenské ambície a ambície funkcionárov a členov na nižších úrovniach. Preto je výzva Smolkovej a spol. zároveň diagnózou i symptómom.
Robert Fico sa evidentne uzavrel do bubliny, z ktorej nie je schopný presne analyzovať situáciu, ani na ňu presvedčivo reagovať. Ak sa v Smere nepokúsia odznova formulovať, o čo im vlastne ide a o čo by im malo ísť, ich politický čas bude zrátaný i napriek všetkej chaotickosti opozície. Mohlo by nám to byť jedno, lenže tá masa voličov Smeru sa raz dá do pohybu, a nikto nevie kam. Napravo od stredu je momentálne tlačenica a Slovensko o to viac potrebuje i zdravú ľavú nohu.