Len by to nemala byť taká nehoráznosť, ktorá bije do očí, a pokusy priznať vyslúžilcom lepšiu zdravotnú starostlivosť či vyšší dôchodok by nemali byť podružným efektom snahy o revíziu dejín. V prípade Ruska a roku 1968 navyše dejín, ktoré sa nás bolestne dotýkajú, a revíziu, aká by mohla mať vážne následky i dnes . Apologéti režimu Vladimira Putina nikdy nezabúdajú pripomínať, že v auguste 1968 do Československa vtrhli vojaci všetkých susedných štátov tábora „mieru a socializmu“ a že v radoch vojakov vtedajšieho Sovietskeho zväzu boli zastúpení práve tak Ukrajinci, Bielorusi či Lotyši ako Rusi. To je pravda.
Akurát z Varšavy, Berlína či Rigy akosi nepočuť, že by sa vojensko-politická akcia Dunaj ešte aj dnes považovala za oprávnenú, ba správnu. Z týchto miest nepočuť ani to, že by sa im cnelo za systémom, v ktorom sa vždy všetci smeli najprv pekne demokraticky vyrozprávať, aby potom prišiel súdruh z Moskvy a povedal, ako to celé bude.
Náš premiér je povinný dôrazne sa počas svojej návštevy v Rusku pýtať na to, či tam považujú za omyl oficiálne ospravedlnenie za august 1968, aké sme už svojho času od Moskvy dostali.
Takéto pokusy počuť na úrovni vysokej politiky iba z hlavného mesta štátu vedeného politikom, ktorý považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu minulého storočia. Plukovníkom KGB, ktorý veľmi dobre rozumie propagandistickej sile zmesi nacionalizmu, náboženstva a starých imperiálnych inštinktov, takže mu užitočných idiotov robia rozliční komunisti, fašisti i čistí blúznivci naraz. Aj u nás.
Náš premiér je povinný dôrazne sa počas svojej návštevy v Rusku pýtať na to, či tam považujú za omyl oficiálne ospravedlnenie za august 1968, aké sme už svojho času od Moskvy dostali (nie za Putina). Aj na to, či poslanecké frakcie ruskej Dumy, ktoré sa zhodli na takej interpretácii dejín, pod akú by sa bez mihnutia oka podpísali Leonid Brežnev i jeho generalita, považujú štáty, ktoré sú nástupníkmi Československa a majú opačný názor na legitímnosť invázie a okupácie, za nepriateľské. Malo by to totiž svoju logiku. Ale aj následky.
Ak chcú oslavovať vojakov, ktorí vtrhli do spriatelenej krajiny, aby tam, asi namiesto po zuby ozbrojených kontrarevolucionárov, ktorých si vtedy vymyslela ich propaganda, postrieľali desiatky neozbrojených civilistov a potom sa stiahli do kasární, kde nasledujúcich dvadsať rokov trčali a pripomínali nám, že nežijeme vo svojprávnej krajine, je to ich vlastná hanba. Napokon i tí vojaci boli zväčša len nesvojprávny kanonenfuter.
Treba však, aby od nás zreteľne počuli, že my nehodláme slúžiť ako kanonenfuter ich komplexom bývalého impéria, ktoré pre nedostatok reálnych pozitívnych správ zo súčasnosti musí falšovať správy o slávnej minulosti.