Čínska spomienka, ktorá nemá byť

, 04.06.2019 20:00

Heslo čínskeho vládneho politbyra, podľa ktorého Čína demokraciu nepotrebuje, pretože „nie je čínskemu ľudu vlastná“, je stará a obohraná pesnička. Múdri vládcovia najlepšie vedia, čo je ľudu vlastné: akurát bdelá politická polícia musí dávať pozor, aby sa ľud náhodou sám nezapodieval myšlienkami na to, či mu nie je vlastné aj všeličo iné.

Cenzúra, kvôli ktorej v Číne vyrástla celá jedna generácia, čo nikdy nepočula o tom, čo sa pred tridsiatimi rokmi odohralo na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men), je najlepším dôkazom, ako sa veci v Číne stále majú. Nejde len o to za každú cenu – aj násilím – raziť len tú politiku, ktorú pre najľudnatejšiu krajinu sveta namaľujú privilegovaní funkcionári jedinej strany.

Režim potrebuje vymazať i každú spomienku na to, ako dopadol študentský pokus o vyvolanie politickej diskusie, ku ktorému sa pridávali najprv intelektuáli a potom príslušníci všetkých vrstiev spoločnosti (na Tchien-an-men sa vtedy na jar 1989 v jednej chvíli stretol milión ľudí). Najmä však dokonale a bez stopy vymazať spomienku na to, čo všetko vtedy vlastne tí študenti a ostatní požadovali.

Súčasná Čína je otvorenou ranou kapitalizmu, pretože celému svetu názorne predvádza, že isté usporiadanie ekonomických vzťahov sa nijako nevylučuje s vládou jednej strany.

Technicky vzaté by to malo byť vlastne smiešne. Protestujúci vtedy napríklad žiadali uvoľnenie niektorých ekonomických slobôd pre obyvateľov. Aká nepatrične minimalistická požiadavka by to dnes bola pre ekonomickú veľmoc, ktorá zaplavuje svet tovarom, v ostatných desaťročiach sa dostala aj k špičkovým technológiám a je mimoriadne významným hráčom na globálnych finančných a akciových trhoch!

Samozrejme, v tom pointa nie je. V jadre študentských požiadaviek bola väčšia sloboda rozhodovať o svojich životoch, nie otváranie súkromných manufaktúr pre novodobých otrokov a deti. Pravdivé informovanie vo verejných médiách, nie väzenia pre disidentov a domáce väzenia pre ich rodinných príslušníkov. Akademické slobody, nie koncentračné tábory pre Ujgurov pod zámienkou „boja proti terorizmu“.

Súčasná Čína je otvorenou ranou kapitalizmu, pretože celému svetu názorne predvádza, že isté usporiadanie ekonomických vzťahov sa nijako nevylučuje s vládou jednej strany. V istých ohľadoch je absencia politickej demokracie dokonca pre tie ekonomické vzťahy požehnaním: trieda miliardárov by bez politickej korupcie a neexistujúcej občianskej spoločnosti za taký krátky čas v Číne nevyrástla. Hospodársky boom je hračkou v štáte, kde má život jednotlivca rovnako zanedbateľnú hodnotu ako za cisárov, keď vládcovia vedia, čo majú robiť.

Zdá sa, že to stále vedia. Mladí Číňania vyrastajú bez spomienky na bývalé revolty, surfujú po cenzurovanom a oklieštenom internete a môžu sa tešiť na to, ako im zasa ktorýsi zo superboháčov bude kázať o požehnaní dvanásťhodinového pracovného času bez víkendov a dovoleniek. Inak by si predsa nezaslúžili spoločenské kredity, ktorými chce čínska dystopia nabudúce rozlišovať občanov rôznych kategórií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Čína #Komunistická strana Číny #Námestie nebeského pokoja #kríza kapitalizmu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku