Igor bol však človek impulzívny, a také bolo aj jeho rozhodnutie. „Na Slovensku je viac ako 80 % kresťanov,“ povedal si "skúsim ja založiť platformu, ktorá by oslovovala kresťanských voličov.“ A keďže peňazí mal viac ako dosť, tak oblepil bilbordmi celé Slovensko. Tu sa kratučká rozprávka končí, lebo všetko sa raz končí. Aj Matovičove avantúry…
Strana, ktorá sa hodnotovo nedokázala ani za dlhé roky vyprofilovať a vytvoriť si štruktúry, si len ťažko môže nárokovať na to, aby sa stala platformou kresťanských voličov. Hoci v minulosti sa mu to už dvakrát podarilo, keď na svoju kandidátku dostal široké spektrum ľudí – od ekológov cez občianskych aktivistov až po konzervatívcov, teraz je situácia diametrálne odlišná. O priazeň voličov sa uchádzajú dve nové centristické strany (a najmä Kiskov projekt sa bude snažiť osloviť aj kresťanov). Potom tu máme kresťanský „triumvirát“ – KDH, KÚ, KDŽP a za rohom vyčkáva Národná koalícia.
Aj keď odvaha Matovičovi zjavne nechýba, v boji s Kiskom, ktorý sa u časti voličov stále teší vysokej popularite, autentickým KDH a populistickým Harabinom má len malú šancu na úspech.
Nik nepoškodil Matoviča tak veľmi, ako on sám. Nepremyslenými krokmi a veľkohubými vyhláseniami sa pripravil o priazeň voličov. Teraz môže mávať kresťanskými symbolmi, nič mu to nepomôže. A keď aj nejaké duše uloví, oslabí tým iba „autentických kresťanov“. Tak na čo je to dobré?