Medzi nulou a stovkou

Vnímanie extrémizmu je relatívna vec. Ak bude stred nula a väčšina sa bude pohybovať kdesi okolo nej, potom bude všetkým jasné, že mínus sto či plus sto sú extrémne ďaleko. Keď sa však väčšina posunie kamsi k päťdesiatke, od nového „stredu“ k bývalému (k nule) to bude všetkým pripadať rovnako ďaleko ako k stovke, ktorú ešte donedávna považovali za extrém.

09.06.2019 20:00
debata (32)

Právom nám dnes pripadá smiešne, ako ľudia v stredoveku verili, že žaby či potkany vznikajú z blata a červy z hnijúceho mäsa. Politická biológia však pripúšťa práve čosi podobné. Hoci politicko-genetická línia slovenského ľudáckeho fašizmu nebola nikdy celkom prerušená, noví regrúti zďaleka nie sú len jeho priami dediči. Rodia sa totiž aj z blata a hnijúceho mäsa spoločnosti, ktorá pohŕda slabými a kde ten, kto by sa bál, že sa zaradí medzi slabých, má stále naporúdzi niekoho, kto je ešte slabší a ktorým preto môže slobodne pohŕdať on sám. Napríklad príslušníka etnickej a sociálnej menšiny.

Správa Slovenskej informačnej služby o našej extrémistickej scéne s istou dávkou uspokojenia konštatuje, že násilné trestné činy (útoky) extrémistického charakteru majú u nás zatiaľ individuálnu povahu a zamerané sú proti osobám, nie proti inštitúciám či celému systému. Z takéhoto konštatovania však nič nevyplýva.

Na to, aby sa násilie proti jednotlivcom stalo násilím proti skupinám ľudí, v podstate stačia tri veci. Identifikácia takých skupín, jednotiaci motív, pre ktorý by na ne bolo treba zaútočiť, a organizácia, ktorá by útok zastrešila.

Neohrozuje nás fiktívny génius na čele nacistov, ale to, že nacisti začnú vyzerať normálne.

Krajná pravica je u nás už nielen politicky organizovaná, ale dokonca aj politicky úspešná. Ciele boli identifikované už dávno, okrem iných aj tou politicky organizovanou časťou krajnej pravice: tzv. neprispôsobiví paraziti sa u nás bez vážnejších legálnych následkov dostali do politického slovníka i do politických kampaní. Práve tak boli určené motívy: menšinová kriminalita, zneužívanie sociálnych dávok a podobné refrény slúžiace na uisťovanie bielej spodiny, že pod ňou je niekto ešte spodnejší a hodnejší pohŕdania. Chýba teda už len posledný krok: ak by sa krajná pravica dostala k moci, individuálny teror voči vopred určeným cieľom sa pomerne rýchlo a ľahko premení na teror organizovaný a štátom posvätený.

V štáte, v ktorom by na pomyselnej stupnici bola stovka tak ďaleko od normy, že by svietila ako evidentný extrém, by sa to zdalo takmer nemožné. V štáte, kde to má norma k stovke bližšie ako k nule, to bude už len malý a logický krôčik.

Naše nebezpečenstvo netkvie vo fiktívnej hrozbe, že by sa na čele nacistov odrazu objavil nejaký politický génius, ktorý by ich doviedol k absolútnej moci. Oveľa nebezpečnejšou je celkom reálna hrozba, že popri zmäknutých mozgoch lídrov takzvanej mainstreamovej politiky začnú aj nacisti vyzerať tak akosi… bežne. A potom popri Rómoch a tmavých cudzincoch celkom plynulo dôjde aj na beznádejne bielych demokratov, ateistov, mimovládkarov, gejov, novinárov, vedcov… vyberte si.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémna pravica #extrémizmus na Slovensku