Ak sa za posledné tri roky zvýšili jej preferencie z 8 na 14 percent, ako dlho asi potrvá, kým sa naplnia limity požadované ctenými pánmi sudcami? Pritom krajina sociálne prosperuje, invázia migrantov na naše územie sa nekonala, slovensko-maďarské vzťahy sú na dobrej úrovni… Ale čo ak vypukne v Európe hlboká ekonomická kríza? Nebude už neskoro?
Veľmi sa mýli ten, kto tvrdí, že kotlebovci by museli najprv výrazne zvíťaziť v parlamentných voľbách, lebo dnes sa od nich všetci ostatní dištancujú. Keď NSDAP v júli 1932 získala 37,4 percenta, zrazu sa záujemcovia o koalíciu s ňou hlásili ostošesť. Pol roka nato sa stal Hitler ríšskym kancelárom a po ďalšom mesiaci skončil v plameňoch Reichstag a s ním aj základné ľudské práva… Tiež to málokto predpokladal, hoci indícií o autorovi knihy Mein Kampf sa ponúkalo viac než dosť.
Iste, sotva sa dá očakávať, že sa u nás budú zriaďovať plynové komory, ale getá by tu už chceli stavať. Špinavý autoritatívny režim by mohol opäť zamútiť slovenskú históriu, z mnohých nielen etnicky, ale aj názorovo „iných“ urobiť občanov druhej kategórie – so všetkými medzinárodnými dôsledkami.
Napokon, pokusy o nastolenie s demokraciou ťažko zlučiteľných nástrojov v našich zemepisných šírkach už existujú. V Nemecku sa tak v minulosti stalo aj vinou prudkého poklesu dôvery k tradičným inštitúciám, apatie širokých más, ktorých časť sa populistickou propagandou podarilo zradikalizovať. A v neposlednom rade k tomu prispela aj trestuhodná benevolencia súdnictva a polície k pučistom.