Theresa Mayová urobila logickú vec, keď sa po opakovanom neúspechu so svojou – a európskou – verziou brexitu vzdala predsedníckeho kresla v strane a tým aj v britskej vláde. S plánom usporiadania vzťahov s Európskou úniou v dolnej snemovni parlamentu stroskotala hneď trikrát, pričom po každý raz to bolo stroskotanie na počet hlasov výrazné a viditeľné po celej Európe.
Veľká väčšina jej vlastných toryovcov nechcela ani počuť o tom, že by vo vzťahoch s Európskou úniou figurovala írska poistka. Klauzula, ktorá má zabrániť tomu, aby raz na severoírsko-írskej hranici vznikla tvrdá hranica s priechodmi, kontrolnými stanovišťami atď. Proti bola i veľká časť ostatných členov snemovne, nehovoriac o ďalšej, tiež nemalej časti poslancov, ktorí pre zmenu nechceli počuť nič o brexite ako takom.
Neúspech Mayovej ako predsedníčky strany síce možno zahojiť jej výmenou, neúspech vlády tvorenej tou istou stranou však neodčiní rovnaká chybná politika, akurát s iným lídrom na čele.
Rovnako veľká väčšina tej istej dolnej snemovne však odhlasovala, že si neželá tvrdý brexit, čiže odchod Veľkej Británie z únie bez akejkoľvek zmluvy. Taká možnosť je pritom vcelku reálna, pretože odchod niektorého člena EÚ bez dohody o ďalších detailoch vyplýva zo základných listín únie ako východisková možnosť. Na tvrdý brexit teda netreba nič iné, len nepripraviť nejaký iný brexit.
Odchod predsedníčky, ktorú opakovane nepodržala vlastná strana, bol teda nanajvýš prirodzený. Problém však je, že lídrom rozličných krídel v Konzervatívnej strane sa dodnes nedonieslo, že neúspech Mayovej ako predsedníčky strany síce možno zahojiť jej výmenou, neúspech vlády tvorenej tou istou stranou však neodčiní rovnaká chybná politika, akurát s iným lídrom na čele.
Inak povedané, jadro toryovcov sa bude možno cítiť výborne, keď málo flexibilnú a málo diplomatickú Mayovú nahradí niekto, kto bude v názoroch cielene rigidný a kto namiesto diplomacie zvolí vyhrážanie sa.
To však nezaručí, že rozdelený britský parlament odrazu nájde spoločnú reč, a už vôbec nie, že predstavitelia EÚ, ktorí nemilosrdne posielali domov Mayovú snažiacu sa o zmenu už raz dohodnutých záväzných pravidiel, odrazu všetko otvoria odznova iba preto, lebo ich o to požiada nejaký nový britský premiér s takýmito politickými parametrami.
A ak ním bude niekto ako Boris Johnson, ktorý, zrejme inšpirovaný svojím osobným fanúšikom Donaldom Trumpom, začal kampaň za získanie úradu odkazom, že EÚ nedostane od Británie ani cent z multimiliardového finančného vyrovnania, dokiaľ nebude súhlasiť so znovuotvorením dohody?
Šance, že lídri európskej dvadsaťsedmičky ochotne prehodnotia svoje názory v prospech niekoho, kto sa vyhráža ešte skôr, ako sa dostal do pozície, v ktorej by mohol o čomkoľvek rokovať, dokáže odhadnúť azda i predškolák. Pokiaľ len nebude patriť medzi kádre dnešných toryovcov.