Ako si Kiska splnil sen

Andrej Kiska si pred piatimi rokmi dlhou a nákladnou reklamnou kampaňou splnil osobný sen: peniaze urobili z verejne málo známeho podnikateľa a spolumajiteľa charitatívneho podniku - hlavu štátu.

11.06.2019 20:00
debata (41)

Idea priamej voľby bola jeho zvolením svojím spôsobom dovedená do dokonalosti: hlavou štátu sa môže stať niekto, kto sa nielenže predtým politicky nijako neprejavil, ale kto to dokonca podáva za svoju prednosť. Ak malo byť cieľom priamej voľby vyhnúť sa klasickým hrám politických strán, v tomto prípade akoby voľby rozhodla snaha voličov vyhnúť sa politike vôbec.

Pravdaže, stať sa to mohlo len za dvoch podmienok. Prvú z nich lapidárne vyjadruje české: „Bez peněz do hospody nelez!“. Druhou bol fakt, že Kiskov hlavný súper bol, naopak, zosobnením straníckej politiky.

Peniaze v kampani Kiskovi umožnili stať sa niekým, o kom si každý volič v štáte mohol povedať: „To je ten, o kom skoro nič neviem.“ Prítomnosť Roberta Fica vo voľbách Kiskovi pomohla k tomu, aby dostatočný počet voličov k tomu hneď dodal: „A práve preto bude lepšou voľbou ako ten, o kom viem všetko.“

Priama voľba Andreja Kisku potvrdila, že hlavou štátu sa môže stať niekto, kto sa nielenže predtým politicky nijako neprejavil, ale kto to dokonca podáva za svoju prednosť.

Krvavé oči prenechajme smerákom túžiacim zadupať Kisku do zeme za každú cenu od chvíle, keď ich predsedovi „ukradol“ vysnívaný úrad. Na adoračné spevy o „najlepšom prezidentovi, akého kedy Slovensko malo“, sú tu zasa tí, ktorí Kisku používajú ako nádobu, do ktorej vkladajú kytice svojich vlastných kariérnych ambícií.

Kiska v úrade nikdy nespochybnil základné geopolitické súradnice Slovenska. Iste, je to predsa povinnosť hlavy štátu. Stačí sa však pozrieť k niektorým našim susedom, ale aj na niektorých našich domácich ústavných činiteľov, aby sme videli, že plnenie tejto povinnosti v dnešných časoch už také samozrejmé vôbec nie je. K prezidentskej cti Kiskovi určite slúži i to, že sa napríklad nikdy neznížil k populistickým výpadom proti menšinám, migrantom či Európskej únii, ako to robili iní predstavitelia mainstreamu. I tí, čo sa dnes neprestávajú diviť, kde sa u nás odrazu vzala taká podpora extrémizmu.

Na druhej strane, do svojej úlohy protivníka vládneho Smeru sa vžil s takou chuťou, až sa občas pritom potkýnal o ústavu. A keď jeho „osobný príbeh“ dostával trhliny v podobe podozrivých daňových či pozemkových historiek z minulosti, odpoveďou bolo akurát jeho podráždenie z faktu, že sa tieto veci dostali na verejnosť a série jeho vytáčok, ktoré postupne menili svoje kontúry vždy podľa toho, čo nové zasa vyplávalo na povrch.

Jeho ignorovanie osláv Dňa D – zrejme so škodoradostnou predstavou, ako si neúčasť našich špičkových predstaviteľov v slovenských médiách pekne vyžerie Peter Pellegrini sám – bolo v istom zmysle symptomatické. Nestala sa tragédia. Len to bolo celkom zbytočné.

Než sa stal hlavou štátu, dával ľuďom sľuby o zdravotníctve, školstve a sociálnych veciach, ktoré ako prezident nemal čím splniť. Teraz sa chystá do parlamentnej politiky, kde by práve o také veci mohlo ísť. Akurát, že teraz 90 percent jeho prejavov vypĺňa moralizovanie. Ani to nie je tragédia. Akurát reálna užitočnosť je opäť v nedohľadne.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Andrej Kiska #priama voľba prezidenta