Rozdiel je v tom, že človek porušujúci zákon vie, že ak ho usvedčia, bude pykať, zatiaľ čo štát riskuje len medzinárodnú kritiku alebo sankcie. Nieto v dnešnom svete moci, ktorá by štátu nasadila želiezka. Možno preto si niektoré režimy z medzinárodného práva ťažkú hlavu nerobia.
Za najnebezpečnejšie sa považujú použitie sily (bez mandátu Bezpečnostnej rady ), konanie ohrozujúce mier a bezpečnosť, agresia, genocída, rôzne formy brutality, aj voči vlastnému obyvateľstvu. V tom nastavení stále cítiť zdesenie z barbarstva druhej svetovej vojny a odhodlanie nepripustiť, aby sa niečo také zopakovalo. Nie všetky uvedené konania sú však právne dostatočne definované. Určité medzištátne praktiky, a priori protiprávne, dokonca zovšedneli, napríklad hrozba silou, vyhrážanie sa, nanucovanie zmlúv pod nátlakom. Prax zašla tak ďaleko, že sa porušovanie v rade prípadov blamuje, ale netrestá, ak štát (režim) neprekročí isté červené čiary. Charta OSN však žiadne červené čiary nepozná a tak sa medzi právom a onými červenými čiarami vytvárajú akési sivé zóny, kde funkciu dozorcov preberajú mocnosti, ktoré ešte majú dosť sily, aj vojenskej, aby zastavili porušovateľov. Reálna zodpovednosť za svetový poriadok sa presúva na plecia niektorých veľkých. Unesú ju? A za pomoci koho?
Medzinárodné právo vo svojej najpotrebnejšej úlohe (zabezpečenie mieru a bezpečnosti) schodík po schodíku schádza zo scény. Isteže, tisíce uzavretých zmlúv zostanú platiť ako doteraz, základné právne princípy aj diplomatické obyčaje pretrvajú. Ale na obzore už máta chaos. Pred viac ako sto rokmi ruský básnik Blok písal o čiernej zemitej krvi, ktorá trhá tepny a oznamuje príchod doteraz nevídaných zmien. Jeho apokalypsa však povstávala z mizérie a zaostalosti, zo zákopov a udúšajúceho plynu. Toto však nie sú danosti sveta 21. storočia, ktorý má dostatok všetkého, hoci nie pre všetkých. Čoho sa potom tak inštinktívne bojíme? Čo ak cítime, že ak nebude najvyššej autority, potom bude všetko naokolo dovolené. A že svet už nezachránia ani červené čiary, ani sivé zóny a ich zatiaľ ako-tak fungujúci dozorcovia.