Právom zvolená prezidentka

, 14.06.2019 20:00

Zvolenie Zuzany Čaputovej, ako napokon zvolenie ktoréhokoľvek z našich doterajších prezidentov, neprebehlo v politickom či spoločenskom vákuu. Očakávania, ktoré vyvolá úspešný kandidát či kandidátka v priamej voľbe, nesúvisia len s tým, kým sú, ale aj proti komu alebo čomu vo voľbe stáli.

Nie, reč teraz nebude o Marošovi Šefčovičovi, ktorý sa spolu s ňou prebojoval do druhého kola. Hoci mnohí robili všetko preto, aby to tak vyzeralo (a pod mnohými myslíme mnohých na oboch stranách a v oboch voličských táboroch), Čaputovej misiou nebolo zastaviť nejakú rozbehnutú stranícku mašinériu či zabrániť nejakému ambicióznemu politikovi v tom, aby od polarizovania spoločnosti na čele exekutívy prešiel k polarizovaniu spoločnosti z Prezidentského paláca.

V skutočnosti stála proti komplexu predsudkov, demagogického prekrúcania faktov a pohŕdania nositeľmi odlišného názoru. Tento komplex dnes prichádza zo všetkých strán spektra a nemá nič spoločné s tradičnými politickými ideológiami. Napokon jeho nositelia s chuťou počas kampane nasadzovali psiu hlavu i Šefčovičovi, ktorý sa pritom netajil svojimi skôr konzervatívnymi osobnými preferenciami, a teda im mal byť teoreticky bližší ako liberálka Čaputová.

To, ako dokáže Čaputová plniť sľuby o neagresívnom a nestraníckom využívaní mandátu, bude závisieť aj od toho, v akom prostredí sa ocitne.

Na rozdiel od svojho predchodcu v Prezidentskom paláci Zuzana Čaputová si v takomto prostredí nevybrala tú ľahšiu cestu, a to je zatiaľ jej najväčším víťazstvom a najväčším možným zdrojom pozitívnych očakávaní. Nepostavila sa do úlohy záchrankyne nedokrvenej parlamentnej opozície v straníckom boji o moc, ani sa zo seba za každú cenu nesnažila vyrobiť budúci antipól vládneho Smeru.

Na výpady samozvaných záchrancov tradícií zo všetkých strán sa usilovala odpovedať priamo a nevajatať pritom ako niekto, kto sa bojí vstúpiť do citlivejšej diskusie, pretože sa bojí, že by ju argumentačne nezvládol, alebo jednoducho nechce prísť ani o jediný hlas. Zároveň sa pritom snažila hovoriť o sebe a o svojich názoroch viac ako o svojich oponentoch, čím si v skutočnosti oveľa viac ponechávala otvorenú možnosť, že ich hlasy ani napriek prejaveným rozdielnym názorom nestratí.

Iste, možno je to všetko technika, ktorá sa dá natrénovať. Navzdory mytológii rozličných PR agentúr však platí, že i keď naučíte šimpanza obsluhovať písací stroj, obsah napísaného bude na ňom. Ak bola teda Čaputová na diskusie dobre pripravená, znamená to na jednej strane aspoň toľko, že sa arogantne nedomnievala, že vo voľbách všetkých očarí peniazmi utratenými za kampaň, svojou straníckou afinitou či sústavnými útokmi na protihráčov. Na druhej strane mala okrem dobrej prípravy i čo povedať a voliči to jednoznačne ocenili.

Tak ako nijaký prezident nebol vo vákuu zvolený, vo vákuu sa neodohrávalo ani jeho funkčné obdobie. To, ako dokáže Čaputová plniť svoje sľuby o neagresívnom a nestraníckom využívaní mandátu, bude do istej miery závisieť aj od toho, v akom prostredí sa ocitne. A to najväčšie rozdanie kariet nás ešte len čaká. Zhruba o rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maroš Šefčovič #prezidentský palác #Zuzana Čaputová #polarizovanie spoločnosti #záchrancovia tradícií
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku