Čo je zlé na nádeji?

, 15.06.2019 15:09, aktualizované: 17:33

Sotva Zuzana Čaputová otvorila v bratislavskej Redute ústa, kuvici už vedeli, že jej inauguračný prejav bude zlý, prázdny, falošný. A sotva ústa zatvorila, začali okolo seba trúsiť, že ich aj tak ničím nepresvedčila a nepresvedčí. Skrátka a dobre, istý druh nepriateľov si človek získa tým, čo robí a ako to robí, niektorí sa však rozhodnú stať sa vašimi nepriateľmi ešte skôr, ako reálne vkročíte na scénu.

Mať iný názor na politiku, či na to, v čom konkrétne spočívajú naše spoločenské problémy a ako ich treba riešiť, je jedna vec. Byť zlostný z toho, že niekto pri svojom nástupe do funkcie viac apeluje na spoluprácu, ako na kopanie politických zákopov, je však čosi iné.

Kritický duch nemal veľmi ťažkú prácu s hľadaním dôvodov na isté pochybnosti o anjelskom imidži, s akým do úradu nastupoval Čaputovej predchodca. A už vôbec nie neskôr, keď sledoval, ako si počína v prezidentskom úrade. Zo samotného faktu, že najhlasnejšie ódy na Čaputovú dnes pejú často tí, ktorí sa nedokážu realisticky pozrieť na účinkovanie jej predchodcu, však ešte nič nevyplýva o Čaputovej.

V skutočnosti nielenže nie je nič zlé na tom, keď naša nová prezidentka hovorí napríklad o potrebe obnoviť dôveru ľudí v spravodlivosť, aby sa ich hnev potom nestával horším a nebezpečnejším javom, ako dôvody, ktoré ho vyvolali. Je to vcelku presne odpozorovaný jeden z aspektov nárastu popularity politického extrému u nás. Navyše podaný tak, aby nikoho neznevažoval a nad nikým nelámal vopred palicu.

Vôbec nič zlého nie je ani na zdôrazňovaní potreby propagovať tolerantnosť k inému, ako väčšinovému, pôvodu, či životnému štýlu, alebo potrebe načúvať seniorom rovnako, ako mladej generácii. Frázy? No iste: inauguračný prejav hlavy štátu predsa nie je výrobná porada v atómovej elektrárni.

Čaputovej programový prejav nesľuboval veci, na ktoré by ako hlava štátu pri výkone funkcie nemala mandát, či nijaký dosah. Vyhla sa v ňom úzko straníckym pohľadom i veciam, ktoré by predpokladali politickú jednofarebnosť jej úradu a súčasnej či budúcej exekutívy. To je, samozrejme, správne, lenže neznamená to, že na vzťahoch vo vnútri trojuholníka „prezidentský palác – parlament – vláda“ pri výkone jej funkcie vôbec záležať nebude. Bude, a to dosť osudovo.

Na Slovensku už bolo v uplynulých rokoch vykopaných príliš veľa politických zákopov. V politickom diskurze sa u nás príliš udomácnil osobný, agresívny, kriminalizujúci spôsob argumentácie. Ak bude chcieť Čaputová naplniť aspoň v hlavných bodoch obsah svojho inauguračného prejavu, bude sa musieť veľmi usilovať o to, aby sa nenechala strhnúť bojujúcimi stranami a urobiť zo seba nástroj boja, ktorý hlave štátu v našom systéme neprislúcha.

Ako to dopadne, pravdaže, dnes ešte nikto netuší. Ani tí, čo ju adorujú, ani tí, čo už dnes vedia, že jej neveria. Na nádeji však nie je nič zlé, ani hodné výsmechu – nemyslíte?

VIDEO: Pozrite si príhovor prvej prezidentky Zuzany Čaputovej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#inaugurácia prezidentky Zuzany Čaputovej
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku