Druhá svetová vojna: Začalo sa to Apolkou

Pred 75 rokmi Slovensko so všetkou horkosťou prvý raz pocítilo, čo je to druhá svetová vojna. Iste, mnohí už predtým bojovali na východnom či talianskom fronte a stovky z nich sa už nikdy nevrátili k svojim rodinám.

16.06.2019 22:00
debata (35)

Ale bolo to až 16. júna 1944, keď nebo nad Bratislavou zahalilo mračno bombardérov a okolie rafinérie Apollo sa zmenilo na peklo. Dobová tlač písala takmer o dvoch stovkách mŕtvych a 700 zranených.

Hlavné mesto zažilo ešte štyri vážne nálety amerických i sovietskych lietadiel. Podobne ako obyvatelia Dubnice nad Váhom, Nitry, Malaciek, Dubovej, Nových Zámkov… Apolka však bola prvá, tu sa skončila „idylka pod Tatrami“, ako dovtedy vykresľovala situáciu ľudácka propaganda. Krviprelievanie Slovensko nemohlo obísť už len preto, lebo sa Tiso zapredal Hitlerovi, vyhlásil vojnu ostatným veľmociam, slovenské jednotky po boku nacistických armád operovali na území Poľska a Sovietskeho zväzu.

Odplata prišla v podobe leteckých úderov na podniky, ktoré na plné obrátky vyrábali aj pre wehrmacht, a na dôležité dopravné uzly, kadiaľ smerovali zásobovacie vlaky na fronty. Ako to už býva, nedoplácali na to politickí činitelia, ktorí sa schovávali v bezpečných krytoch, no tí, čo si vojnu nepriali, hoci niesli svoj diel zodpovednosti za to, že pripustili, aby im vládli horliví Hitlerovi prisluhovači.

Každá minca má však dve strany. Viacerým sa otvorili oči, svoj hnev neobracali proti Spojencom, ale silnel domáci odpor. Tí, čo pripravovali Povstanie, umne využili bombardovanie Bratislavy. Pod zámienkou potreby zachovania strategického tovaru a rezerv potravín všetko posielali do skladov na stredné Slovensko. To tvorilo jadro rozsiahlej ozbrojenej akcie, ktorá mala skoncovať s vojnovými štváčmi.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Jozef Tiso #bombardéry #Spojenci #rafinéria Apollo #ľudácky režim