Asi sa nepomýlime, keď budeme predpokladať, že predstavitelia väčšiny z nich by povedali, že ich strany sú určené pre tých občanov, ktorí doteraz nemali koho voliť. A že žiadna z tých strán o sebe netvrdí, že jej cieľom je kašľať na ľudí na Slovensku a dožičiť im menej spravodlivosti.
Čím chce Andrej Kiska presvedčiť o potrebnosti svojej vlastnej strany? Tvrdí, že jeho strana prichádza, aby mali koho voliť tí, čo doteraz koho voliť nemali, a že jej cieľom je obnova spravodlivosti na Slovensku. Teda, okrem kvalitného zdravotníctva, školstva a lesníctva, samozrejme. Sám patrí, aspoň podľa jeho vyhýbavých odpovedí v rôznych rozhovoroch, ku konzervatívcom, čo takmer bez zvyšku potvrdil aj výber prvej straníckej zostavy, ktorú predstavil.
Ak ho niečo odlišuje od plejády ostatných, ktorým sa politicky podobá ako vajce vajcu, zrejme to nebudú nejaké mimoriadne vlastnosti či schopnosti, o ktorých by dosiaľ nik netušil. Vlastne, možno jedna: schopnosť marketingu, ktorú si do politiky priniesol z biznisu a ktorú husto zužitkoval aj počas svojho prezidentského mandátu.
Úspech Kisku ako lídra politickej strany stojí a padá na tom, či dokáže duch marketingu zvíťaziť nad hmotou nepresvedčivých faktov.
Keď zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, ešte týždeň sa bez slova lyžoval v Alpách, čo mu však nezabránilo, aby sa po návrate prakticky hneď vmanévroval do úlohy akéhosi zastrešovateľa protestov. Protesty neskôr vlastnoručne pomohol uťať ešte prv, ako by mohli vyústiť do predčasných volieb. Bolo v tom isto viac faktorov, v každopádne však platí, že v takom prípade by ešte nestihol založiť svoju vlastnú stranu. Inak povedané, pokiaľ bežná reklama vaše chyby či nedostatky pomáha zatajiť, ostrieľaná reklama z nich urobí vaše prednosti.
Slovensko sa v jeho ústach stalo mafiánskym štátom presne v tej chvíli, keď sa na verejnosť dostala daňová kauza jeho firmy. Svoje kauzy nedokázal vysvetliť ani natoľko, aby presvedčil aspoň svojich vlastných potenciálnych spojencov z opozície. Dnes tvrdí, že spravodlivosť sa u nás musí konečne týkať každého bez ohľadu na jeho styky či postavenie. Tými istými ústami vzápätí označuje teoretickú možnosť, že by bol sám v daňovej kauze obvinený, automaticky za „Ficovu pomstu“.
Úspech Kisku ako lídra politickej strany stojí a padá na tom, či dokáže duch marketingu zvíťaziť nad hmotou nepresvedčivých faktov. S reálnou úprimnosťou túžby členov a sympatizantov jeho strany zmeniť veci na Slovensku k lepšiemu to veľa spoločné mať nebude. Keďže jeho stranu nečakajú nijaké „skúšobné“ voľby – až rovno parlamentné voľby na budúci rok – svoju kampaň musí začať hneď teraz. Vlastne už dávno začal.