Hurá do izolácie?

, 18.06.2019 20:00

Keď Peter Pellegrini tvrdí, že voľba sudcov Ústavného súdu je nekonečný príbeh, ktorý by sa už mal čím skôr skončiť, má samozrejme pravdu. Dodajme len, že je to príbeh nielen nekonečný, ale aj nesmierne trápny a pre svojich aktérov môže byť aj zničujúci.

Pellegrini dodáva, že o potrebe zvoliť zvyšných šesť kandidátov na sudcov ÚS bude síce hovoriť so svojimi straníckymi kolegami i predsedom, ale na rozhodnutie ich poslaneckého klubu nemá dosah. Ak ho však ešte celkom neopustila predstava o Smere ako o strane, ktorej sa dá aspoň rozumieť, mal by sa svojim kolegom pokúsiť vysvetliť, že ak vo štvrtok v Národnej rade odovzdajú prázdne hlasovacie lístky, doplatí na to len a len ich strana.

Tak, ako to prezidentka Zuzana Čaputová avizovala, osvojila si rozhodnutie svojho predchodcu Andreja Kisku vybrať zvyšných šiestich sudcov Ústavného súdu až zo súboru kompletných dvanástich kandidátov, nie po častiach, ktorých tempo a dávkovanie by určoval rozvadený parlament.

Kiskovo rozhodnutie bolo nepochybne podfarbené jeho osobným politickým bojom so šéfom Smeru Robertom Ficom. Práve tak, ako bol Kiska jedným z dôvodov, prečo Smer prvé kolo voľby bojkotoval a v rozpore s tým, čo dlhodobo tvrdil, dopustil dočasné ochrnutie najvyššej inštitúcie povolanej u nás vykladať ústavnosť.

Slová Roberta Fica o tom, že koalícia vo štvrtok nijakého kandidáta nezvolí, čudne kontrastujú s vyjadreniami šéfa SNS a predsedu Národnej rady Andreja Danka i premiéra Pellegriniho.

Parlament v druhej voľbe zvolil a Kiska vzápätí vybral aspoň základný počet nových sudcov, aby v rukách ani jednej zo znepriatelených strán nezostal Čierny Peter viny za totálnu nefunkčnosť ÚS. Keď sa však vládna koalícia v ďalších voľbách nedokázala zhodnúť na dostatočnom počte kandidátov, Kiska vyhlásil, že si počká na to, až mu Národná rada dodá kompletný zoznam, aby mohol vybrať zvyšných šiestich nových sudcov Ústavného súdu naraz.

O rozhodnutí Zuzany Čaputovej žiadať parlament o to isté, o čo ho žiadal jej predchodca, si môže myslieť kto chce, čo chce. Pravdou však je, že Ústavný súd ním nie je znevýhodnený o nič viac, ako by bol tým, keby prezidentka vybrala troch sudcov z kandidátov, ktorých mená má už na stole, a potom by beztak čakala minimálne do jesene na ďalších šiestich kandidátov, z ktorých by mohla vybrať zvyšných troch sudcov. Tak či onak má kompletnosť ÚS v rukách v prvom rade parlament, ktorý musí dodať potrebný počet kandidátov.

Slová Roberta Fica o tom, že koalícia vo štvrtok nijakého kandidáta nezvolí, čudne kontrastujú s vyjadreniami šéfa SNS a predsedu Národnej rady Andreja Danka i premiéra Pellegriniho. Tí sa v utorok obaja zhodli s prezidentkou v tom, že parlament by mal zvoliť šiestich kandidátov, aby sa onen nekonečný príbeh stal konečne minulosťou.

Keby mala vládna väčšina problém nájsť šesť spoločných kandidátov, mala by sa rozprávať s opozíciou. Ak sa s opozíciou rozprávať nechce, mala by nájsť takú šesticu. Prázdne hlasovacie lístky by boli dôkazom jediného: niekto sa tu veľmi, preveľmi ponáhľa do politickej izolácie, a Pellegrini, Danko, ani Čaputová to v tomto prípade nie sú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľba ústavných sudcov #Ústavný súd SR #Robert Fico #Pellegriniho vláda #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk