Bez hlavnej prísady

Je nanajvýš chvályhodné, že ministerstvo vnútra spúšťa kampaň proti domácemu násiliu. I keď jej názov: „Od zajtra“ pripomína skôr štandardnú odpoveď notorika na otázku, kedy mieni zreformovať svoj životný štýl, ako urgentnosť problému, ktorým sa spoločnosť mala vážne zaoberať nie od zajtra, ani len oddnes, či odvčera. Najmenej už od minulého storočia.

20.06.2019 20:00
debata (3)

Nechcená (a vlastne smutná) komickosť jedného názvu tu však isto nie je podstatná. Napokon, stačí pozrieť napríklad na našu politickú scénu, všakže.

Dosiahnuť, aby boli obete domáceho násilia napríklad včas informované o tom, že násilník bol práve prepustený z väzby či z cely predbežného zadržania, zlepšovať dostupnosť náhradného bývania pre obete násilia, systematickejšie pracovať na tom, aby sa policajti už nijakej obeti týrania a domáceho násilia nevysmiali s tým, že sú to aj tak všetko len „rodinné záležitosti“, do ktorých by sa predsa nikto zvonku nemal pliesť…to všetko sú bez debaty užitočné zámery, proti ktorým nikto rozumný namietať nebude.

Pozastaviť by sa akurát dalo pri tom, prečo kvôli nim treba vyhlasovať nejakú špeciálnu kampaň. Ako je možné, že u nás už dávno nie je samozrejmosťou, že policajt si nedovolí ignorovať niečo, čo môže končiť aj smrťou niekoho nevinného (nezriedka detí)? Keď už aj nie preto, že by rozumel „filozofii“ boja proti domácemu násiliu, tak aspoň preto, že by sa bál prísneho postihu v prípade profesionálneho zlyhania?

Domáce násilie nestačí zaradiť do kolonky „zlé veci sa stávajú“.

Ako je možné, že mlčia ľudia, ktorých sa to priamo a bolestne týka, i ľudia, ktorí sa na to často celé roky „len“ pozerajú z pozície svedkov? To vôbec nie sú len rečnícke, alebo moralizujúce otázky. Mnoho z nich má totiž aj svoju konkrétnu odpoveď. Žiaľ, práve takú, ktorú sa od ministerstva vnútra a jeho chvályhodnej kampane nedozvieme.

Domáce násilie nestačí zaradiť do kolonky „zlé veci sa stávajú“, alebo „sú medzi nami aj zlí ľudia“. Rovnako, ako proti nim nestačí bojovať lepším materiálno-technickým či administratívno-legislatívnym vybavením policajného zboru, ak by sme sa mali vyjadriť úradným newspeakom. Ani kampane nebudú stačiť, ak bude chýbať jedna zo základných prísad.

Ľudia sa môžu stávať zlými aj vinou zlých hodnotových systémov či nesprávne interpretovaných skutočností. A zlé veci sa zvyknú častejšie stávať v prostredí, v ktorom sú práve takíto ľudia – keď práve nemlátia svojich najbližších – vlastne nositeľmi normy.

Kampaň zameraná proti domácemu násiliu a týraniu je pozitívna vec. Neprekryje však smutný fakt, že u nás sa vinou cynickej vypočítavosti jedných a rigidnej zadubenosti ďalších politikov stalo zakázaným slovom slovo Istanbul. Boj proti domácemu násiliu bez normálnej otvorenej diskusie o rodoch, o tom, že úlohou jedného pohlavia nie je vládnuť a úlohou druhého poslúchať – a nič iné podstatou tej tupo démonizovanej „džender ideológie“ nie je – je ako snažiť sa učiť ľudí variť bez vysvetlenia, čo sú potraviny a čo jedy.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #domáce násilie #ministerstvo vnútra #Istanbulský dohovor