Roky sa stavovské organizácie bránili myšlienke, hádam pre obavy z konkurencie, aby sa uľahčilo prijímanie odborne pripravených ľudí zo zahraničia v slovenských nemocniciach a ostatných zariadeniach. Napriek tomu, že tam nadsluhujú neraz už len z pocitu zodpovednosti voči pacientom tisíce lekárov a sestier v dôchodkovom veku.
Ak sa urýchlene nebude riešiť tento problém, naše zdravotníctvo skolabuje. Čísla sú totiž neúprosné. Už teraz nám chýba okolo tritisíc lekárov! Aby sa zvrátil tento trend, potrebovali by sme, aby každoročne úspešne skončilo štúdium 1 200 medikov, no realita hovorí o 700. I tak mnohí z nich odchádzajú pracovať do zahraničia.
Pred polrokom premiér Peter Pellegrini hovorili o nevyhnutnom náraste počtu poslucháčov na lekárskych fakultách. Výsledok? Len niekoľko desiatok novoprijatých navyše.
Pretože z pochopiteľných príčin sa k nám lekári z členských štátov EÚ nehrnú, treba otvoriť dvere mimo jej hraníc, smerom na východ a juh. Ukrajinci, Bielorusi, o srbských Slovákoch ani nehovoriac, sú nám jazykovo i mentálne blízki. Na tých, čo u nás napriek byrokratickým prekážkam už roky pracujú, počuť iba slová chvály. Tak čoho sa báť?
Treba uvítať, že ministerstvo zdravotníctva prichádza s projektom Inštitútu dočasnej odbornej stáže, ktorý umožní lekárom z tzv. tretích krajín pracovať u nás ešte predtým, ako im uznajú diplom a zložia odborné skúšky. Budú pôsobiť pod patronátom slovenských kolegov, zoznámia sa s fungovaním našich nemocníc a popritom sa ľahšie naučia slovenčinu: Laskavo prosimo. Vitajte.