Inými slovami, že by sa mali vziať do úvahy aj dávnejšie súdne potrestania, ktoré už boli zahladené. Ústami hovorkyne s tým súhlasila aj Generálna prokuratúra. Takýto návrh má však viacero vážnych úskalí.
Odpis registra trestov na jednej strane obsahuje aj informácie o dávnom potrestaní za trestné činy, ktoré s prácou s deťmi nijako nesúvisia a ich poskytnutie by tak bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Na druhej strane, neobsahuje všetky hrozby pre prácu s deťmi, neinformuje napríklad o psychických poruchách a patologickom vzťahu k maloletým, ktoré sa neprejavili spáchaním trestného činu, ale len priestupkami, alebo sú známe iba lekárom či bývalým zamestnávateľom.
Okrem toho, navrhovaný postup by sa týkal len učiteľov, a nie aj ostatných osôb, ktoré majú záujem o prácu s deťmi v rámci sociálnych služieb, záujmových krúžkov, medicínskej špecializácie a podobne. Vhodnejším by preto bolo riešenie, aké majú napríklad v Anglicku – vytvorenie samostatného zoznamu (registra) osôb blokovaných pre prácu s deťmi (Children's Barred List Check), ktorý by fungoval v rámci dvoch krokov.
V prvom by oprávnené osoby mohli zistiť iba to, či uchádzač je v zozname evidovaný. V kladnom prípade by sa v druhom kroku so súhlasom dotknutej osoby mohli poskytnúť konkrétne informácie z registra trestov, zoznamu potrestaných za priestupky, zdravotných záznamov, pracovných hodnotení predchádzajúcich zamestnávateľov a pod.
Takéto riešenie by nebolo v rozpore s ochranou osobných údajov a poskytovalo by komplexnejšie informácie o uchádzačovi o prácu s deťmi, prípadne aj o prácu so zraniteľnými dospelými.