Ak by malo byť skutočne problémom „zlyhanie ľudského faktora za plentou“, aké po utorkovom fiasku spomínal Andrej Danko, potom už naozaj nevedno, koľko cvičných opakovaní voľby by musela vládna koalícia ešte absolvovať, aby to jej poslanci za tou plentou konečne zvládli.
Ibaže by tu v skutočnosti o žiadne zlyhávanie ľudského faktora nešlo. Alebo išlo, lenže nielen za plentou, ale i pred ňou, okolo nej a všade za ňou, v útrobách parlamentných kuloárov. A nie o zlyhávanie ľudské, ale politické. Vládna koalícia niežeby sa nedokázala dohodnúť: ona sa dohodne, no niekto nehrá poctivú hru, a to je potom každá dohoda márna.
Parlament sa rozchádza na prázdniny bez toho, aby si splnil svoju svätú povinnosť (Vám by to v práci prešlo?). Čo sa zmení do jesene? Dátum.
Alebo to možno predseda parlamentu všetko dobre vie aj sám a v podobe jeho poznámky o zlyhávaní ľudského faktora za plentou sme sa od neho dočkali ojedinelého (a ojedinelo úspešného) použitia sarkazmu.
Ak by mal mať niekto za plentou naozaj problém odovzdať platný lístok, na ktorom by bol správny počet správnym spôsobom označených mien kandidátov, potom nemá zmysel lamentovať nad mentálnou spôsobilosťou viacerých zvolených zástupcov ľudu, pretože naporúdzi je pomerne ľahká pomoc.
Budúca voľba by mala byť verejná, aby boli donútení sústrediť sa aj tí, čo sú inak sami za plentou stratení. Sústrediť sa a hlasovať podľa dohôd, o ktorých nás vždy sami vopred informujú. Alebo odkryť karty a ukázať, že neschopnosť vládnej väčšiny vybrať zodpovedajúci počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu ani na osem pokusov nebola nijakou náhodou či nehodou.
Keďže verejnú voľbu v rámci vládnej koalície spomínajú Andrej Danko a Béla Bugár a na tajnej voľbe trvajú (alebo aspoň dosiaľ trvali) poslanci Smeru, je vcelku zrejmé, na koho momentálne ukazujú všetky prsty.
Ukazujú na stranu, ktorá najprv voľbu nových ústavných sudcov označila – a niežeby to nebola v zásade pravda – za mimoriadne závažnú udalosť a svätú povinnosť Národnej rady. Potom z nej kandidatúrou svojho straníckeho predsedu pomohla vyrobiť ústrednú otázku budúcnosti jedného politika, vzápätí náhradné bojisko vojny Robert Fico kontra Andrej Kiska, až napokon sa z voľby stala výkladná skriňa koalície, v ktorej už nik nerozumie motiváciám najsilnejšej strany. Podľa všetkého im nerozumejú ani mnohí jej členovia a poslanci.
Výsledkom je, že parlament sa rozchádza na prázdniny bez toho, aby si splnil svoju „svätú povinnosť“ (Vám by to v práci prešlo?). Čo sa zmení do jesene? Dátum. Ten spôsobí, že na predčasné voľby bude už beztak prineskoro, a tak si bude môcť každý robiť, čo chce. A usilovne pracovať na predvolebných rozprávkach pre voličov, prečo to nešlo inak.