Akoby nestačilo, že z preferencií im ujedajú PS-Spolu a Kiskov nový projekt, Sulíkovi sa strana rozpadá priamo pred očami. Ako sám pred časom povedal „najdôležitejší sú ľudia a v politike to platí obzvlášť.“ A keďže z SaS vo viacerých vlnách odišla tá najkvalitnejšia časť mančaftu, po personálnej stránke sú dnes liberáli iba slabým odvarom toho, na čo sme boli v minulosti zvyknutí.
Ak si porovnáme SaS model 2010 s tým aktuálnym, tak je očividné, že v zelenom drese liberálov dnes hrajú iba druholigisti a aj ich šlágre (ako napr. odvodový bonus) sú už poriadne obohrané.
Odchod azda najznámejšej tváre SaS stranu oslabí ešte viac. Aj keď Lucia Ďuriš Nicholsonová deklarovala, že stranu opúšťa iba načas, vieme, ako to v takýchto prípadoch chodí (Aj Boris Zala si pozastavil členstvo v Smere iba dočasne…)
Zvolenie do Európskeho parlamentu pravdepodobne vyhodnotila ako ideálnu príležitosť pretrhnúť putá so subjektom, s ktorým sa nevedela vždy celkom stotožniť. Táto „exitová stratégia“ sa môže do budúcnosti ukázať ako správny krok na záchranu jej politickej kariéry. Menej pozitívne však vyznieva pre SaS.
Hoci Sloboda a solidarita pred štyrmi rokmi dokázala vybŕdnuť z krízy, keď ju prieskumy posielali mimo parlamentu, teraz je situácia odlišná. SaS vtedy zachránilo vajatanie gazdu Rada Procházku. Teraz je však na ihrisku oveľa viac kvalitnejších a jednoznačne vyhranených hráčov