Umenie dohody za fatálnu cenu

, 07.07.2019 20:00

Na to, aby bolo zrejmé, že údajná autobiografia Donalda Trumpa Umenie dohody z roku 1987 je skrz-naskrz „fake“, ani nemusel jej skutočný autor Tony Schwartz v posledných rokoch obchádzať americké médiá a prednáškové sály s posolstvom o ozajstnom charaktere a schopnostiach súčasného prezidenta USA. Stačí začítať sa do správ.

Iránski predstavitelia v nedeľu oznámili, že islamská republika v najbližších dňoch pri obohacovaní uránu prekročí hranicu 3,67 percenta, ktorú jej stanovila medzinárodná zmluva z roku 2015. Už minulý týždeň pritom Teherán oznámil, že jeho zásoby obohateného uránu prekročili povolených 300 kilogramov.

Ani jedna z týchto noviniek nebola neočakávaná. Iránsky prezident Hasan Rúhání podobné kroky avizoval už vo svojom prejave z 8. mája, presne rok nato, ako od multilaterálnej zmluvy jednostranne odstúpil domnelý hrdina Umenia dohody. Podľa Rúháního slov bude teraz Irán ustupovať od zmluvy krok za krokom približne v 60-dňových intervaloch.

Množstvo obohateného uránu ani prekročené percentá podľa expertov ešte zďaleka nehrozia prerásť do úrovne, na ktorej by sa dalo hovoriť o vývoji jadrových zbraní. Napokon, výroba jadrovej zbrane si vyžaduje aspoň 90-percentne rafinovaný urán a Irán sám tvrdí, že obohatenie nad 3,67-percentný limit potrebuje pre zvýšené potreby svojej energetiky potom, ako krajinu zasiahli rozsiahle sankcie, ktoré na ňu uvalil Washington.

Trump už neraz predviedol, že celé jeho umenie dohody je v skutočnosti umením šikanovania: najprv odstúpi od zmluvy, potom druhú stranu podusí sankciami.

Teheránsky režim pravdaže nie je žiadne neviniatko. Ani voči svojim vlastným obyvateľom, ani v rámci regiónu, v ktorom ním sponzorované šiítske milície (okrem mnohých iných zločineckých elementov) sústavne pomáhajú udržiavať oheň konfliktu v prevažne sunnitskom prostredí. A tak, percentá – nepercentá, americký prezident varuje Irán pred zahrávaním sa s ohňom a Európska únia vyzýva Rúháního, aby sa Irán vrátil k hodnotám určeným zmluvou spred štyroch rokov.

Trump už neraz predviedol, že celé jeho umenie dohody je v skutočnosti umením šikanovania: najprv odstúpi od zmluvy, potom druhú stranu podusí sankciami a vyhrážkami a očakáva, že po čase druhá strana s úľavou pristane na nové dohody, ktoré budú výhodnejšie pre Spojené štáty. Takáto logika ho vedie jednou rukou škrtnúť podpis USA pod zmluvou limitujúcou jadrové možnosti Iránu a druhou rukou predávať zbrane Saudskej Arábii, ktorá je úhlavným rivalom Iránu v snahách ovládať nepokojný región.

Lenže iránsky režim nie je Kanada či Mexiko a zmluva o jadrovej hrozbe nie je zmluvou o cenách avokáda. Irán nie je ani Európou, ktorá pred rokom sľubovala, že bude iránskej ekonomike kompenzovať straty spôsobené obnovenými americkými sankciami, aby režimu v Teheráne nenapadlo obnoviť svoj jadrový program. To prvé sa podľa Teheránu nestalo, to druhé sa odvíja pred našimi očami práve teraz. Umenie dohody je náramne jednoduché, keď účty majú platiť tí ostatní. Účet za zlyhanie by však v tomto prípade mohol byť fatálny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Hasan Rúhání #iránsky jadrový program #Donald Trump #Teheránska jadrová dohoda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku