Financovanie cirkví: Vajatali hory...

, 09.07.2019 12:00

Vajatali hory, porodili myš. Novela zákona upravujúceho systém financovania cirkví a náboženských spoločností na Slovensku je po dlhých rokoch štátneho vajatania na svete a ak je pravda, že myš dokáže vydesiť slona, potom tento zákon nemožno prirovnať ani len k tomu drobnému hlodavcovi.

Niežeby bolo úlohou takého zákona, a vlastne ktoréhokoľvek zákona, niekoho desiť. Akurát by len nemusel po toľkých rokoch čakania prichádzať s úpravami, ktoré prinajlepšom nezmenia nič k lepšiemu, akurát len podčiarknu doterajšie deformácie. Horúca novinka, ktorou má byť podľa ministerstva kultúry princíp kalkulácie štátneho príspevku pre danú cirkev na základe údajov zo sčítania ľudu, je len spôsobom, ako odložiť ad acta volanie po asignačnej dani.

Tá by predpokladala, že veriaci sa sami aktívne prihlásia k danej cirkvi a pomáhajú ju financovať spôsobom nie nepodobným tomu, aký sa používa pri dvojpercentnom odvode pre neziskové organizácie. Dnes si môže byť každý, kto u nás odvádza dane, istý tým, že časť z nich štát prerozdelí medzi cirkvi a náboženské obce. Bez ohľadu na to, k akej sa hlási on sám, prípadne že sa nehlási k žiadnej. Veriaci by v prípade asignačnej dane teda nemuseli platiť nič naviac oproti dnešnému stavu. Získali by len pocit, že zo svojich daní financujú práve toho, koho financovať chcú.

Nedovarená novela výhody najväčšej cirkvi oproti ostatným nezmierňuje, len ich ďalej betónuje a chystá sa tento stav zakonzervovať.

Nevýhodou takéhoto spôsobu by, pravdaže, bolo to, že menej početným cirkvám a náboženským spoločnostiam by takto zakrátko chýbali prostriedky už aj na základné prežitie, ani nehovoriac o efektívnej správe nehnuteľností a podobne. Zatiaľ čo podľa údajov spred pár rokov štátny príspevok pokrýval financie katolíckej cirkvi iba na 25 percent, menšie spoločenstvá bez masovej základne uvádzali až 90 percent. Ak by štát nechcel vyriecť nad menšími likvidačný ortieľ, aspoň čiastočne by im musel v rámci udržiavania náboženskej plurality prispievať i nad rámec asignačného modelu.

Nedovarená novela však výhody najväčšej cirkvi oproti ostatným nijako nezmierňuje, len ich ďalej betónuje a keďže sa tvári ako spravodlivá novinka, chystá sa tento stav zakonzervovať ešte i bez potreby patričnej kompenzácie menším spoločenstvám. Princíp: viac peňazí pre cirkvi s väčším počtom pasívnych členov (údaje z cenzu môžu zavádzať) pripomína daňové škrty pre najbohatších: výsledkom bude, že bohatí budú rýchlejšie bohatnúť a chudobní ďalej chudobnieť.

Pointou je, že z hľadiska sekulárnej spoločnosti sú spôsoby a modely financovania cirkví v podstate takmer druhoradé. Náš štát určite finančne nevykrváca pre peniaze, ktoré každoročne plynú do cirkevných pokladníc. Charakter papierovo sekulárnej spoločnosti sa rozhodne viac kriví tým, ako štát, ktorý pri financovaní preferuje cirkev, ktorá to potrebuje zo všetkých najmenej, tú istú cirkev neustále a protiústavne prizýva k moci. To sa však takou či onakou daňou nevyrieši.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odluka cirkví od štátu #financovanie cirkví #daňová asignácia #katolícka cirkev na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku