Vzápätí ho však zatkli na popud španielskeho sudcu Baltazara Garzóna, ktorý obvinenia formuloval na základe tzv. Archívov teroru objavených roku 1992 v Paraguaji.
Uvádzalo sa v nich, že v rámci Operácie Condor, ktorá v latinskoamerických krajinách prebiehala od konca 50. rokov a vrcholila počas studenej vojny v rokoch 70. a 80., zahynulo okolo 50-tisíc ľudí, pol milióna skončilo vo väzeniach a okolo 30-tisíc je nezvestných.
Zhodné údaje poskytla aj správa biskupa Sergia Valecha, čiastočne zverejnená koncom roku 2004. Námestia hlavných miest Argentíny, Uruguaja, Čile, Brazílie, Bolívie a Peru sa aj po takmer polstoročí zapĺňajú pozostalými, ktorí požadujú spravodlivosť za neznámy osud svojich blízkych, z ktorých mnohí skončili povyhadzovaní z helikoptér do Tichého oceánu alebo andských roklín.
Pinochet bol pritom len jedným z diktátorov, ktorí na kampani štátneho teroru, zabezpečujúcom udržiavanie pravicových režimov, priamo spolupracovali s koordináciou CIA a ministrom zahraničných vecí USA Henrym Kissingerom. Ako mnohí iní sa odsúdenia nedožil, a je takmer neuveriteľné, že v pondelok 8. júla poslal taliansky súd do väzenia na doživotie 24 ľudí obžalovaných za zločiny v rámci Operácie Condor v jej najtvrdšom období.
Až také neuveriteľné nie je, že najväčších strojcov tohto u nás neochotne priznávaného „gulagu“ západnej pologule nikdy nepotrestali.