Úspech projektu Bélu Bugára po jeho odchode z SMK bol naozaj viac založený na medzietnickom dialógu, ako na bití sa do národných pŕs. Časy sa však menia.
Časy sa menia predovšetkým v tom, že zatiaľ čo Bugár mal po svojom vstupe do vládnej koalície so Smerom a SNS v roku 2016 z rôznych dôvodov problémy najmä so „slovenskou“ časťou svojej strany, maďarskí voliči na Slovensku začali z niekdajšieho etnického košiara prebiehať k čisto slovenským subjektom.
Demografia všetko nevysvetlí: juh Slovenska v prezidentských voľbách nepodporoval „svojho“ Bélu Bugára – aspoň nie dostatočne – ale oveľa viac drukoval Zuzane Čaputovej. Napokon práve to bolo nepochybne jedným z dôvodov, pre ktoré v druhom kole volieb Most-Híd nepodporil kandidáta svojho koaličného partnera, ale práve ju.
Dalo by sa vlastne povedať, že Bugár, ktorý založil svoju stranu po tom, čo v SMK prehral svoj mocenský súboj s radikálnejšie etnocentricky zameraným Pálom Csákym, vytvoril nadmieru úspešný program. Jeho projekt strany, ktorá bude stavať politický most medzi menšinovými Maďarmi a väčšinovými Slovákmi, bol aspoň dozaista úspešnejší ako čisto etnicky sa profilujúca SMK.
Bugár bol v uplynulých desiatich rokoch súčasťou dvoch vládnych koalícií, zatiaľ čo SMK sa od rozkolu Bugára s Csákym nedostala ani len do parlamentu. Iróniou však je, že veľká časť voličov z etnicky zmiešaných regiónov postupne prešla – možno aj po tom Bugárovom moste – do tábora slovenských strán, a tak teraz hrozí, že do budúceho parlamentu neprelezie ani Most-Híd, ani SMK a maďarská menšina nebude mať v Národnej rade priamo k nej sa hlásiace zastúpenie.
Bugár bol v uplynulých desiatich rokoch súčasťou dvoch vládnych koalícií, zatiaľ čo SMK sa od rozkolu Bugára s Csákym nedostala ani len do parlamentu. Iróniou však je, že veľká časť voličov z etnicky zmiešaných regiónov postupne prešla – možno aj po tom Bugárovom moste – do tábora slovenských strán, a tak teraz hrozí, že do budúceho parlamentu neprelezie ani Most-Híd, ani SMK a maďarská menšina nebude mať v Národnej rade priamo k nej sa hlásiace zastúpenie.
Rokovania medzi Mostom-Híd a ostatnými maďarskými subjektmi, najmä s SMK, sú na jednej strane odrazom pragmatického zhodnotenia situácie, na druhej strane však môže ísť o politický regres. Vzhľadom na cestu, ktorú razila SMK, je málo pravdepodobné, že by koalícia (možnosť spoločnej kandidátky či spoločnej volebnej strany nateraz padla) týchto dvoch strán zachovala podstatu Bugárovho programu nezmenenú.
Pravdepodobnejšie je, že sa doň vráti duch čisto etnického zamerania a že doň dvermi určenými pre SMK vstúpi Viktor Orbán, ktorý SMK počas toho dlhého parlamentného pôstu podporoval a dával jej prednosť pred „zradcom“ Bugárom. Ten je síce podľa svojich slov rozhodnutý hodiť uterák do ringu v prípade, že by sa Most-Híd nedostal do parlamentu, no je celkom možné, že v prípade koalície s SMK jeho uterák zaňho hodia do ringu iní aj bez ohľadu na volebný výsledok. V našej politike potom síce zostanú „maďarskí politici“, otázkou však bude, či v nej zostanú i nejakí „maďarskí voliči“.