Námestia nie sú jednobunkovce, aby sa rozmnožovali delením. Prečo rozparcelovať to ústredné v slovenskej metropole na dve. Navyše, pamätníci vedia, že sa masové zhromaždenia v novembri 1989 konali najmä v jeho hornej polovici. Pred Starou tržnicou postávali iba oneskorenci a tí, čo sa nechceli tlačiť v dave pred Kulichovým súsoším.
S kreovaním nových námestí v Bratislave je to kríž. Pred parlamentom máme jedno pomenované podľa A. Dubčeka, hoci ide iba o strmú zákrutu, z križovatky pod železničnou stanicou sme vytvorili Námestie F. Liszta, v úzkom lichobežníku novostavby na Radlinského ulici zase Mateja Korvína. Nezaslúžili by si tieto osobnosti, aby po nich dostali meno reprezentatívnejšie plochy? Ešteže sa na námestíčku pri soche T. G. Masaryka môžete zhlboka nadýchnuť vďaka vedľa plynúcemu Dunaju.
Iste, aj udalosti z Novembra si zaslúžia, aby sa im vyhradilo verejné priestranstvo. Jedno také sa ponúka pred Úradom vlády. Teraz nesie všeobsiahly, no dosiaľ nevžitý názov – Námestie slobody. Kde sa, mimochodom, rátalo s výstavbou pomníka pripomínajúceho pád totality a víťazstvo demokracie. Premiérom by nezaškodilo, keby sa naň pozerali deň čo deň.
Nesiahajme Námestiu SNP na názov, už ho v minulosti premenovávali viac než dosť. Radšej ho dajme do poriadku, aby sa stalo výkladnou skriňou celej republiky, a nie ošumelým miestom, kde sa človek i za bieleho dňa musí vyhýbať všelijakým indivíduám. Kdeže sú, páni a dámy z magistrátu, tie grandiózne plány spred desiatich rokov na jeho revitalizáciu?