To všetko veľmi dobre vie aj Robert Fico, ktorý si k sebe na koberček povolal ministerku Kalavskú, aby mu pro forma vysvetlila, v čom spočíva zamýšľaná reforma nemocníc. Tá mohla argumentovať, koľko len chcela, no od začiatku bolo zrejmé, že je to vopred prehraný boj.
Všetci sa síce zhodujú v tom, že reforma je nevyhnutná, ale o reformu ide až v poslednom rade. Ak by mal Smer kvôli nej stratiť čo i len jeden hlas, nemala by šancu prejsť. A keďže sa počíta s tým, že počet nemocníc sa pravdepodobne zredukuje, dá sa predpokladať, že by sa to dotklo predovšetkým zdravotníckych zariadení v marginalizovaných regiónoch. Vzhľadom na to, že práve tam je značná časť elektorátu Smeru – je cesta pre zdravotnú reformu zarúbaná.
Hoci Fico po stretnutí nepovedal jednoznačné NIE reforme, úplne stačilo, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská oznámila, že návrh do parlamentu predloží formou ústavného zákona. Ak 49 poslancov Smeru nebude za reformu hlasovať, nájsť 90 poslancov, ktorí by zaň zdvihli ruku, bude veľmi ťažké, ak nie nemožné.
Faktom je, že v 5-miliónovej krajine nie je možné mať špičkové pracovisko v každom okresnom meste. V prípade, že sa budú jednotlivé nemocnice špecializovať, dá sa očakávať, že pri väčšom počte zákrokov získajú lekári väčšiu prax, čím sa zvýši aj bezpečnosť pre pacientov.
Hoci odvšadiaľ unisono zaznieva, že reforma je receptom na zvýšenie kvality zdravotníctva, ľudia v regiónoch ťažko znášajú, keď sa siahne na „ich“ nemocnicu. V takom prípade idú všetky racionálne argumenty bokom.
Hoci odvšadiaľ unisono zaznieva, že reforma je receptom na zvýšenie kvality zdravotníctva, ľudia v regiónoch ťažko znášajú, keď sa siahne na „ich“ nemocnicu. V takom prípade idú všetky racionálne argumenty bokom.
Pokiaľ mala vláda záujem na tom, aby tento zákon prešiel, mala ho lepšie odkomunikovať – vysvetľovať občanom, aké budú jeho prínosy. Pretože v štáte, kde je problém zohnať bezplatne röntgen, človek len ťažko uverí, že podľa dokumentu by napríklad CT vyšetrenie malo byť pre každého prístupné do pol hodiny a kardiológ do hodiny autom.
Preto sa mýli exminister zdravotníctva Richard Raši, keď hovorí, že stratifikácia má byť výlučne odborný dokument. A rovnako sa mýli aj šéf lekárskej komory Marian Kollár, podľa ktorého „stratifikácia nemocníc nie je politickou otázkou“.
Medvediu službu dokumentu však robí aj samotné ministerstvo – ak to so stratifikáciou myslí naozaj vážne, tak potom by v polmiliónovej Bratislave nemali pribúdať nové neurochirurgické pracoviská, ale podľa tejto logiky by sa malo vytvoriť jedno – excelentné.
Ministerka Kalavská mala možno úprimnú snahu presadiť reformu, ktorá by znamenala prínos pre všetkých pacientov. Zabudla však na to, že bez politického „krytia“ nepresadí nič. Pretože všetko je politika, vážení!