Bývalí prezidenti, ktorí sa rozhodnú kariérne pokračovať v nižšej ústavnej funkcii, by nemali naďalej využívať rôznorodé finančné a materiálne výhody plynúce zo zákona. Diskriminovalo by to ich politických rivalov.
Hádam i v súvislosti s návratom letných horúčav Andrej Danko prišiel s iným nápadom: vztýčiť pred sídlom Národnej rady technicky maximálne možný, až 30-metrový stožiar. Ako inak, bude o tri metre bližšie k nebeskej oblohe, ako majú Maďari. Kým u našich južných susedov stojí vlajkosláva pri dunajskom nábreží, tá naša bude až hen, hore na Vodnom vrchu.
Predstihuje dokonca monumentálny, no „iba“ 21 metrov vysoký obelisk so sochou staromaďarského vitéza, ktorý sa vypínal nad zrúcaninou Devína, pokiaľ ho československí legionári neposlali na dno Dunaja. Kým arpádovský bojovník so zakrivenou šabľou varoval Rakúšanov a ostatných západniarov: „Pozor, ani krok, tu sa začína veľký Magyarország!“, Dankov superstĺp bude až do Viedne a Budapešti odkazovať: „Tu je hlavné mesto Slovenska a kancelária šéfa jeho jediného zákonodarného zboru!“
Na pamäť budúcich generácií po chodbách starej budovy Národnej rady visia portréty všetkých jej ponovembrových predsedov počnúc Rudolfom Schusterom. Každý z nich sa zaslúžil o zveľadenie areálu parlamentu: o dokončenie novej budovy, stavbu trojkrídlového paláca na západnej terase. Pavol Paška spustil generálnu rekonštrukciu Hradu, Richard Sulík ju zase pozastavil… A Andrej Danko k tomuto dielu okrem niektorých pozitívnych opatrení pridá aj megastožiar, aký nám budú svety závidieť.