Nechýbal tam ani desaťnásobne hrdý na svoje deti, no stále slobodný Boris Kollár zo Sme rodina a eurosposlanec za kotlebovcov Milan Uhrík.
Za koho z nich bude vo volebnej kampani kopať organizátor tohto trucpodniku, „občiansky aktivista“ Anton Chromík, keď si prisvojil právo posudzovať, s kým KDH má uzatvárať koalíciu a s kým nie? Podľa neho sú účastníci podujatia spokojní s aktuálnou legislatívou a prišli do Bratislavy len vyjadriť radosť z rodiny. Prečo však vždy jasajú radosťou akurát vtedy, keď sa tu koná Dúhový Pride?
Mladé rodiny by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť od spoločnosti – z finančného i ľudskoprávneho hľadiska. Napriek tomu, že politici nariekajú nad klesajúcou šípkou populačného vývoja, až po troch desaťročiach začínajú uvažovať o obnovení mladomanželských pôžičiek. Ani ich veľmi nezaujíma, ako štátne orgány pomáhajú ženám a deťom, ktoré týrajú muži. Aj takí, čo chodia každú nedeľu do kostola.
To, čo navrhujú priaznivci LGBT, vôbec nejde na vrub rodín, nevyžaduje si to ani výdavky zo štátneho rozpočtu. Netreba sa čudovať, že na Dúhových Pridoch od súčasnej vlády nič neočakávajú. Okrem Dankových národniarov v nej sedia aj predstavitelia Smeru. A tí už desať rokov tvrdia, že stačí v zákonoch zmeniť iba pár paragrafov, aby sa naplnili požiadavky homosexuálnych párov. Pre ne však za ten čas nepohli ani prstom.
